toto je v podstate problem kazdej vyhranenej poetiky po istom case, sam sa trochu citim vycerpany a vzyvam mentalny (poeticky) refresh, inak z tych poslednych siestich basni je najmladsia stara vyse dvoch mesiacov
problem je v tom, ze mne sa vsetky taketo explicitne tezy zdaju v poezii banalne a nakydane, suvisi to s tym, ze ovela radsej si o tychto veciach citam v zanroch, ktore su na to vhodnejsie (napr. filozoficke texty) a v ramci ktorych sa daju nadhodene tezy hlbsie rozobrat, miesanie kvazifilozofickych tez s beatnickou udernostou a dalsimi elementami, ktore maju z toho urobit poeziu, nie je pre mna presvedcive, hoci to usilie a upornost su mi sypaticke
aby sme sa rozumeli, pohravanie sa s dušami, pehami, vrecuskami, adamom a evou, plechovym hrncekom atd. ma nepochybne potencial rozcitliviet mnohe labilne a sentimentalne duse, ale ja poeziu takto nevidim
za drzost sa ospravedlnovat nemusis (po prve - ziadnu som nezaregistroval, po druhe - ak by som sa mal za kazdym svojim drzym vypadom ospravedlnovat ja, tak nic ine nerobim)
kydanim myslim pasaze, ktore na mna mentalne blato hadzu priamo, napr.: pocity nemajú hĺbši význam / než iné neurotické poruchy / prečo sa so sebou trápim, resp. je neuveritelné že môžeme umrieť // je neuveritelné že to všetko môže skončiť len tak / bez poézie, resp. snažím sa oklamať svoje pocity / a oni mňa / normálne by som povedal že to nie je skutočný problém / len neznesitelné
ak explicitnost, tak inak strukturne vymakanu, resp. nie ako jediny (co nie je tvoj pripad), ci jadrovy (tvoj pripad) stavebny kamen
a este: metafory nie su na skryvanie sa, hoci mnozstvo ludi ich na tento ucel pouziva, ich funkcia je vsak presne opacna
je tam pre mna pomerne vela vaty, resp. slabych obrazov (vstup, ktoremu nezabranis, zo spodnych vsrtiev vykrajuje, kuty s prachnivou tmou, vzduchoprazdne priania), najviac sa ma dotklo to s detskym telom
pomerne banalna teza prespikovana bombastickym exhibicionizmom (akoby islo o to, kazdemu ukazat, co vsetko poznas a co vsetko si precital), ale aj tak prijemna zmena
ak ma ist v prvom versi o rad vo vyzname "viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných v 1 línii za sebou al. vedľa seba", tak to mas zle vysklonovane, ale inak sa mi prvych pat versov celkom paci, grafity uz prilis dopovedaju, zaverecny obraz uz zopar raz padol, spominam si napr., ze mi raz xtruth, ci pstros, ci aky mal jozo nick, pod jedno moje dielo napisal, ze si predstavuje cloveka, ktory nema vnutornosti vo vnutri ale zvonka
lacny rym v tej prvej veci ma dost vyrusil, v druhej veci sa mi zda lacna pointa, hoci nabeh velmi dobry, to "siné" v tretej casti je preklep, alebo ide o pridavne meno vo vyzname sinavy, belavy? prip. by to mohlo byt este "upratané asi né", tato cast inak celkom zabavna az na tu hracku v zatvorke (konštantná nonšalantná), ktora je zovialna a trapna
este som sem planoval strucnu rekapitulaciu posledneho dna, ale akosi sa mi uz nechcelo, teraz sa k tomu vratim poukazanim na dve extremne polohy: v posledny den som mal moznost vidiet najhorsie vystupenie, ktore prezentovala slovenska "poetka" eva luka (jej prvoplanovo mytologicke a lacnou ciernotou - typu cierne decko v mojej ciernej maternici - zavanajuce basne boli neznesitelne), zaroven tu vsak bolo aj najlepsie predstavenie, ktore ponukol posledny citajuci celeho festivalu francuzsky basnik fred griot, kvoli ktoremu som si napokon kupil aj festivalovy zbornik (experimentalna poezia podopreta naliehavym a vzrusujucim citanim), ukazka fredovej basne:
jazyk vrav
tu jazyk
tu jazyk ja
saný rytý
tu hmatá hmotu slov
tu tu jazyk ja
tu ja je ja
keď nový neslýchaný zvuk
keď nový neslýchaný zvuk vstúpi do ja
jas dňa
_vrav jazyk vlň čerň dier_
áno tu tu jazyk je ja v
jazyk je tu
keď saný zvuk tak potom vrav
štart rast a vráť sa vráť
do_zvukov dier vrav jazyk vrav vlny čerň_
áno iný je nemožný
iných už niet
len tu s týmto telom tento jazyk
s telom mocným s telom skresaným s telom zničeným s telom chorým s telom
bežiacim s telom kričiacim s telom vzrušeným s telom šumiacim s telom mlčiacim
s telom chorým skrúteným a slovom čo doň vstúpilo
s telom mocným bežiacim a slovom čo pred seba vypľulo
s telom ibitým s telom upachteným s telom ručiacim
s telom kurvou s telom tárajúcim chrliacim
s telom čo kráča kráča s telom ty
s telom hovnom s telom vrecom s telom stokou s telom ryčiacim
s telom trpiacim s telom skrčeným s mysľou mysliacou s mysľou rýpajúcou s mysľou rýpajúcou vŕtajúcou trhajúcou s mysľou vnikajúcou mysľou krúžiacou s mysľou upchatou vŕtajúcim telom s telom potrhaným s telom deravým s telom dierou s telom zgniaveným s telom rozbitým so skurveným telom ručiacim rýpajúcim
zatial co tvoje predchadzajuce veci z mojho hladiska trpeli tym, ze boli prilis plynule, hladke a lahke, tak tento text nie je az taky hladky, avsak ani to veci nepomohlo, pretoze hladkost vystriedala kostrbatost (najma v druhej polovici)
Pohybuj sa robením krokov, buď prítomný v čase a priestore, stôl je upravený na podávanie jedál:
nástroj na rezanie a krájanie, tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy i pod tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy. Si vlastníkom toho,
čo sa ti zíde, a v tesnej miestnej blízkosti prikrývky na stôl.
Pohybuj sa robením krokov, neprejavuj nerozhodnosť, máš vedomosť o súbore všetkých písmen pravopisného systému, pomocou pera, ceruzy alebo stroja zachytávaj.
Väčšie množstvo nemáš možnosť, len po to miesto prídeš na zmysel niečoho.
Nie si oboznámený so súhlasom výpovede so skutočnosťou. Máš len vedomosť o súbore všetkých písmen pravopisného systému.
V nej každou slabikou slova samostatne vyslovuješ každý deň svoj veľký nedostatok,
i svoju značnú priestorovú alebo plošnú rozmernosť.
Duševný stav neistoty strávený isté obdobie,
ó, príznak ukrutného činu! Kto to po nás čítaním absolvuje?
Čo je slovesný umelecký výtvor písaný obyčajne vo veršoch?
Dať na kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách alebo podstavci správne vystihujúce skutočnosť ako pokrm upečený z kysnutého cesta v podobe pecňa
alebo prírodná kvapalina slúžiaca ako základný nápoj. Alebo
medzi dva z piatich pohyblivých útvarov ukončujúcich dlaň ruky minerálnej látky používanej na ochutenie pokrmov. To je slovesný umelecký výtvor písaný obyčajne vo veršoch.
A neklásť si pritom nohu na zadnú časť chodidla.
Tým menej na prednú časť chodidla. Byť vlastníkom trvania všetkého bytia a diania. Z hlboka
ťahaním dostať von okovanú nádobu na čerpanie tekutín a rovno na prirodzenom vyvieraní vody
si neumiestniť menší obchod s rozličným tovarom, ba ani väčšiu budovu určenú na bohoslužby.
Až sa budú ryby so štíhlym bodkovaným telom žijúce v horských bystrinách uberať vo väčšom počte alebo v skupine Jordánom,
nezískať za peniaze a mať vedomosť, že prirodzený vodný tok väčších rozmerov nepozostáva zo šupinatých vodných stavovcov dýchajúcich žiabrami a pohybujúcich sa plutvami.
Že o to jej je väčšie množstvo,
o čo je slovesný umelecký výtvor písaný obyčajne vo veršoch väčší od základnej jazykovej jednotky s ustálenou formou i významom.
Nie tvrdá hornina alebo úlomok z nej.
Umelecké zobrazenie človeka alebo zvieraťa ako postavy z kameňa, kovu, dreva. Vydatá dospelá osoba ženského pohlavia patriaca Lótovi -
to je slovesný umelecký výtvor písaný obyčajne vo veršoch.
Slovesná umelecká tvorba využívajúca viazanú reč...
Slovesná umelecká tvorba využívajúca viazanú reč, aké je sotva zbadateľné
to, čím si vo väčšej miere ako číre nijaké množstvo!
Komu to naháňaš strach? Do dlane s ohnutými prstami na spôsob misky prejavovala radosť smiechom
najvyššia, dokonalá a večne jestvujúca bytosť, ktorá krúživým pohybom uvádzala do pohybu tvoje koncentrované voňavky.
Kto teda z teba prežíva pocity strachu? Slovesný umelec, ktorý tvorí básne malý spevák.
Len on dostáva strach z tvojej prikrývky hlavy z pevnejšieho materiálu.
A neuskutoční bezprostredné spojenie s plodom obilnín - tak v ňom vyvoláva des
tvoja nič neobsahujúca časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie, ach, ty bez rúk
na krátke trasenie so všetkým, čo jestvuje okolo nás. Malé množstvo malého množstva,
slovesná umelecká tvorba využívajúca viazanú reč, a predsa iba ty.
Veľmi malý najrozšírenejší vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov v dlani s ohnutými prstami na spôsob misky. Nemajúci dosť sily
a s vnútorným svetom človeka na ukazovateli pohybujúcom sa okolo osi.
je to trochu inak, vacsinou to zacina prvym versom, prip. slovnym spojenim, potom nasleduje mentalny proces, ktory moze s prestavkami trvat aj niekolko dni, a v ramci ktoreho prebieha vyber a selekcia dalsieho pokracovania prvotneho impulzu, ktory tu vystupuje ako mantra, ktoru si neustale premietam na platno mysle, takto sa nabaluju dalsie fragmenty, ktore ako predbezny celok opat vystupuju v pozicii mantry, vyplavovanim dalsich fragmentov moze dochadzat k rekontextualizacii predchadzajuceho vytvoru a teda jeho prepisovaniu, aby vyhovoval a bol v sulade s novou castou - versom, obrazom alebo slovnym spojenim
primarny zamer je sebarealizacia, az taky altruista nie som, druha vec je ta, ze sa dokazem realizovat prave vytvaranim textov, ktore maju tu vlastnost, ze mozu byt citane rozmanitymi sposobmi, tento pristup plati pre vacsinu mojich textov, ale nepopieram, ze niektore boli napisane priamo ako provokacia - pasca pre citatelov/ky - napr. "prekladanie" rufusa prostrednictvom slovnikovych vysvetleni vyznamov jednotlivych slov
ja si myslim, ze sa neda objektivne rozhodnut, co je blaf, bublina alebo hlboky zamer - jedna vec je, s akym zamerom pisal text autor/ka (povedzme, ze pisal/a bublinu, to vsak takmer nikdy nevieme, kedze mame k dispozicii len text - nie autorov/kin komentar k textu, v ktorom by priznaval/a svoj zamer) a druha vec je, co vzniklo interakciou textu s citatelom/kou (hlboky zazitok) - a ktora faza, resp. zlozka je pre hodnotenie diela najpodstatnejsia? zamer autora/ky? zamer textu? zamer citatela/ky? skratka, napisem text, ktory je blafom alebo bublinou, citatel/ka (bez ohladu na vzdelanie a rozhlad) vsak nim moze byt hlboko zasiahnuty/a
naopak, skutocnost, ze ti tato poetika prilis nehovori, moze byt
sposobena tvojim dostatkom intelektu, scitanostou, rozhladenostou a
vkusom
pravdepodobne vsak ani jeden z tychto faktorov nie je v
hre, kedze medzi zastancami rozmanitych poetik sa nachadzaju "rovnako"
inteligentni, scitani atd. ludia
neviem presne odpovedat na otazku, preco sa niekomu paci rilke a inemu tzara, ak mam hovorit za seba, tak to skor pripisujem istej podobe mojej mentality, resp. specifickej podobe patologickeho psychickeho vyvinu
skus otazku polozit jednoznacnejsie (pretoze celkom nerozumiem pasazam o prespekulovanom zamere, parodii samej na seba, o bazlivom obdivovatelovi geniovho talentu, resp. nerozumiem, akym/koho pricinenim sem boli tieto koncepty vnesene)
cela ta forma na mna posobi vypocitavo - s cielom vyvinut co najvacsi natlak na citatela/ku (vydieranie) + vsetky tie obrazy prvoplanovo a lacno miesaju poetickost s krvilacnostou, pricom su tu pouzite vsetky najobchytanejsie rekvizity - vlasy, nechty, kvety
necakal som, ze tuto basen budie niekto citat ako milostnu lyriku, ale ked sa na nu pozriem cez tuto optiku, tak preco nie
s tym privlastkom som mal tiez problem, ale da sa to citat aj tak, ze ten privlastok implikuje aj existenciu hrudnikov, ktore nie su frontalne, prip. rozumiet tomu pridavnemu menu meteorologicky, prip. vselijako inak
vcera: Marek Pražák (CZ) - trapne narcisticke a vidiecke predstavenie, ktoreho ambiciou bolo posobit experimentalne (?), undergroundovo (?), v skutocnosti vsak (pa)zvukove prejavy dotycneho basnika boli len (pod)vedomym pokusom o kompenzaciu nedostatkov textu
András Gerevich (HU) - transparentne a jednoduche pribehy, ktorych obycajnost a nezaujimavost vyvazovala len jedina skutocnost, ktorou bolo explicitne gejske ramcovanie
Marion Poschmann (DE) - pomerne pozoruhodna intimna, "zenska" a prirodna lyrika, jej veci sa dali nedavno precitat aj v romboide
Andrzej Sosnowski (PL) - pre mna zatial najvacsi vrchol celeho festivalu, basnik bol predstaveny ako najvacsi basnicky guru poslednych dekad v polsku, co dost kontrastovalo s jeho nesmelym a roztrzitym prejavom, basne vsak boli obzvlast kvalitne - komplikovane a intelektualne (!), jeho verse boli uverejnene aj v casopise vlna (tema varsava)
Campbell McGrath (USA) - okazaly premudrely pozer
dnes: Martin Amanshauser (AT) - jednoznacne orientuje svoju tvorbu na pobavenie a zasmiatie, co sa mu niekedy aj dari, ale to je tak asi vsetko
Petr Král (CZ) - senilna ceska poezia vychadzajuca z klasickej francuzskej poezie, v kazdom versi bolo motivicke (vino, zena atd.) upozornenie, ze toto je poezia, pre mna dost velke sklamanie
Luis Javier Moreno (ESP) - ani si nepamatam, ze by to so mnou nieco urobilo
Sonja Harter (AT), Tomas Santiago Sanchez (ESP) - toto patrilo medzi tie lepsie veci, myslim
Bianka Rolando ( PL) - druhy festivalovy zasah a opat z polska - drsna, mlada a posobiva "zenska" poezia
ako som mohol nehovorit o pochopitelnosti toho, co hovori, ked som predsa hovoril o explicitnosti?
nie je to tak
praveze pochopitelne je to az az
toto je v podstate problem kazdej vyhranenej poetiky po istom case, sam sa trochu citim vycerpany a vzyvam mentalny (poeticky) refresh, inak z tych poslednych siestich basni je najmladsia stara vyse dvoch mesiacov
problem je v tom, ze mne sa vsetky taketo explicitne tezy zdaju v poezii banalne a nakydane, suvisi to s tym, ze ovela radsej si o tychto veciach citam v zanroch, ktore su na to vhodnejsie (napr. filozoficke texty) a v ramci ktorych sa daju nadhodene tezy hlbsie rozobrat, miesanie kvazifilozofickych tez s beatnickou udernostou a dalsimi elementami, ktore maju z toho urobit poeziu, nie je pre mna presvedcive, hoci to usilie a upornost su mi sypaticke
aby sme sa rozumeli, pohravanie sa s dušami, pehami, vrecuskami, adamom a evou, plechovym hrncekom atd. ma nepochybne potencial rozcitliviet mnohe labilne a sentimentalne duse, ale ja poeziu takto nevidim
za drzost sa ospravedlnovat nemusis (po prve - ziadnu som nezaregistroval, po druhe - ak by som sa mal za kazdym svojim drzym vypadom ospravedlnovat ja, tak nic ine nerobim)
kydanim myslim pasaze, ktore na mna mentalne blato hadzu priamo, napr.: pocity nemajú hĺbši význam / než iné neurotické poruchy / prečo sa so sebou trápim, resp. je neuveritelné že môžeme umrieť // je neuveritelné že to všetko môže skončiť len tak / bez poézie, resp. snažím sa oklamať svoje pocity / a oni mňa / normálne by som povedal že to nie je skutočný problém / len neznesitelné
ak explicitnost, tak inak strukturne vymakanu, resp. nie ako jediny (co nie je tvoj pripad), ci jadrovy (tvoj pripad) stavebny kamen
a este: metafory nie su na skryvanie sa, hoci mnozstvo ludi ich na tento ucel pouziva, ich funkcia je vsak presne opacna
take mile a poeticke az sa cudujem, co to robi na tomto webe
nemyslim si, ze za vsetkym musi nevyhnutne byt, v tomto pripade je problem v tom, ze tie tezy su tam explicitne kydane vidlami
tu boli predtym urcite dajake drsne komentare
od suchotania suknou tam zase bola ta romanticka a nostalgicka (a mne cudzia) denisa, to predtym vrsenie pre mna nicim zaujimavych obrazov
je tam pre mna pomerne vela vaty, resp. slabych obrazov (vstup, ktoremu nezabranis, zo spodnych vsrtiev vykrajuje, kuty s prachnivou tmou, vzduchoprazdne priania), najviac sa ma dotklo to s detskym telom
pomerne banalna teza prespikovana bombastickym exhibicionizmom (akoby islo o to, kazdemu ukazat, co vsetko poznas a co vsetko si precital), ale aj tak prijemna zmena
ak ma ist v prvom versi o rad vo vyzname "viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných v 1 línii za sebou al. vedľa seba", tak to mas zle vysklonovane, ale inak sa mi prvych pat versov celkom paci, grafity uz prilis dopovedaju, zaverecny obraz uz zopar raz padol, spominam si napr., ze mi raz xtruth, ci pstros, ci aky mal jozo nick, pod jedno moje dielo napisal, ze si predstavuje cloveka, ktory nema vnutornosti vo vnutri ale zvonka
lacny rym v tej prvej veci ma dost vyrusil, v druhej veci sa mi zda lacna pointa, hoci nabeh velmi dobry, to "siné" v tretej casti je preklep, alebo ide o pridavne meno vo vyzname sinavy, belavy? prip. by to mohlo byt este "upratané asi né", tato cast inak celkom zabavna az na tu hracku v zatvorke (konštantná nonšalantná), ktora je zovialna a trapna
este som sem planoval strucnu rekapitulaciu posledneho dna, ale akosi sa mi uz nechcelo, teraz sa k tomu vratim poukazanim na dve extremne polohy: v posledny den som mal moznost vidiet najhorsie vystupenie, ktore prezentovala slovenska "poetka" eva luka (jej prvoplanovo mytologicke a lacnou ciernotou - typu cierne decko v mojej ciernej maternici - zavanajuce basne boli neznesitelne), zaroven tu vsak bolo aj najlepsie predstavenie, ktore ponukol posledny citajuci celeho festivalu francuzsky basnik fred griot, kvoli ktoremu som si napokon kupil aj festivalovy zbornik (experimentalna poezia podopreta naliehavym a vzrusujucim citanim), ukazka fredovej basne:
jazyk vrav
tu jazyk
tu jazyk ja
saný rytý
tu hmatá hmotu slov
tu tu jazyk ja
tu ja je ja
keď nový neslýchaný zvuk
keď nový neslýchaný zvuk vstúpi do ja
jas dňa
_vrav jazyk vlň čerň dier_
áno tu tu jazyk je ja v
jazyk je tu
keď saný zvuk tak potom vrav
štart rast a vráť sa vráť
do_zvukov dier vrav jazyk vrav vlny čerň_
áno iný je nemožný
iných už niet
len tu s týmto telom tento jazyk
s telom mocným s telom skresaným s telom zničeným s telom chorým s telom
bežiacim s telom kričiacim s telom vzrušeným s telom šumiacim s telom mlčiacim
s telom chorým skrúteným a slovom čo doň vstúpilo
s telom mocným bežiacim a slovom čo pred seba vypľulo
s telom ibitým s telom upachteným s telom ručiacim
s telom kurvou s telom tárajúcim chrliacim
s telom čo kráča kráča s telom ty
s telom hovnom s telom vrecom s telom stokou s telom ryčiacim
s telom trpiacim s telom skrčeným s mysľou mysliacou s mysľou rýpajúcou s mysľou rýpajúcou vŕtajúcou trhajúcou s mysľou vnikajúcou mysľou krúžiacou s mysľou upchatou vŕtajúcim telom s telom potrhaným s telom deravým s telom dierou s telom zgniaveným s telom rozbitým so skurveným telom ručiacim rýpajúcim
s telom ty
s telom to
s telom ty
čo tu s telom slovom úst
slovom ústami možno viac ako inak
slovom ústami vo vibrujúcom tele slovom
ústi do vibrujúcej mysle slovom ústi
do vibrácií zmyslu slovom ústa ručia
tu ja z
tu jazyk je dnu
tu jazyk tu
_vrav jazyk ústa čerň_
_diery vrav jazyk vlny čerň_
áno keď neslýchaný hluk
keď neslýchaný hluk zvuk rýpuc
áno keď tu ten hluk hučiac
derie sa z dier
derie sa z pier
áno z tých pier ten surovec
áno áno keď saný zvuk tak iba vrav
ty surovec
keď sa derie
tma hma-
taj hmotu slov
tak vrav
tak vrav čo to dá
všetko čo vraví je tu dnu
_rytmy_& zrod pohyb stopa &_dych_
tak kráčaj
tak kráčaj
tak kráčaj surovec
áno keď tu je jazyk tu
keď surový
keď kráča výjde tak to chodí
áno keď
keď telo rýpe ako surovec
keď telo ty
keď telo tu
keď telo ty
keď telo rev
áno keď
tu jazyk
tu jazyk tu
tak je to tu
zatial co tvoje predchadzajuce veci z mojho hladiska trpeli tym, ze boli prilis plynule, hladke a lahke, tak tento text nie je az taky hladky, avsak ani to veci nepomohlo, pretoze hladkost vystriedala kostrbatost (najma v druhej polovici)
k autorom/kam sa radsej nevyjadrujes
pre zmenu
rad som sklamal
v skutocnosti toto nie je zaver, este sme len v polovici
v skutocnosti ide o cyklus, kde sa pomerne lacno recykluju niektore slova
je to jeho syn
mozno som dufal, ze z toho vylezie cosi viac ako "logicka hadanka"
s tym minulym casom by do toho vstupil pre mna neprijemny moment pribehovosti a ukotvenosti na konkretny subjekt, cim by sa narusila naliehavost
staci si obcas precitat jeho povrchne texty o knihach v .tyzdni
a nie bluf?
a to som este nepovedal, ze to je sentimentalne a premudrene
lebo je to fuser
ale preco prave kusnierik?
urozpravany jesenny gyc
fajn
Súbor všetkých písmen pravopisného systému
Pohybuj sa robením krokov, buď prítomný v čase a priestore, stôl je upravený na podávanie jedál:
nástroj na rezanie a krájanie, tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy i pod tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy. Si vlastníkom toho,
čo sa ti zíde, a v tesnej miestnej blízkosti prikrývky na stôl.
Pohybuj sa robením krokov, neprejavuj nerozhodnosť, máš vedomosť o súbore všetkých písmen pravopisného systému, pomocou pera, ceruzy alebo stroja zachytávaj.
Väčšie množstvo nemáš možnosť, len po to miesto prídeš na zmysel niečoho.
Nie si oboznámený so súhlasom výpovede so skutočnosťou. Máš len vedomosť o súbore všetkých písmen pravopisného systému.
V nej každou slabikou slova samostatne vyslovuješ každý deň svoj veľký nedostatok,
i svoju značnú priestorovú alebo plošnú rozmernosť.
Duševný stav neistoty strávený isté obdobie,
ó, príznak ukrutného činu! Kto to po nás čítaním absolvuje?
Čo je slovesný umelecký výtvor písaný obyčajne vo veršoch?
Dať na kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách alebo podstavci správne vystihujúce skutočnosť ako pokrm upečený z kysnutého cesta v podobe pecňa
alebo prírodná kvapalina slúžiaca ako základný nápoj. Alebo
medzi dva z piatich pohyblivých útvarov ukončujúcich dlaň ruky minerálnej látky používanej na ochutenie pokrmov. To je slovesný umelecký výtvor písaný obyčajne vo veršoch.
A neklásť si pritom nohu na zadnú časť chodidla.
Tým menej na prednú časť chodidla. Byť vlastníkom trvania všetkého bytia a diania. Z hlboka
ťahaním dostať von okovanú nádobu na čerpanie tekutín a rovno na prirodzenom vyvieraní vody
si neumiestniť menší obchod s rozličným tovarom, ba ani väčšiu budovu určenú na bohoslužby.
Až sa budú ryby so štíhlym bodkovaným telom žijúce v horských bystrinách uberať vo väčšom počte alebo v skupine Jordánom,
nezískať za peniaze a mať vedomosť, že prirodzený vodný tok väčších rozmerov nepozostáva zo šupinatých vodných stavovcov dýchajúcich žiabrami a pohybujúcich sa plutvami.
Že o to jej je väčšie množstvo,
o čo je slovesný umelecký výtvor písaný obyčajne vo veršoch väčší od základnej jazykovej jednotky s ustálenou formou i významom.
Nie tvrdá hornina alebo úlomok z nej.
Umelecké zobrazenie človeka alebo zvieraťa ako postavy z kameňa, kovu, dreva. Vydatá dospelá osoba ženského pohlavia patriaca Lótovi -
to je slovesný umelecký výtvor písaný obyčajne vo veršoch.
Slovesná umelecká tvorba využívajúca viazanú reč...
Slovesná umelecká tvorba využívajúca viazanú reč, aké je sotva zbadateľné
to, čím si vo väčšej miere ako číre nijaké množstvo!
Komu to naháňaš strach? Do dlane s ohnutými prstami na spôsob misky prejavovala radosť smiechom
najvyššia, dokonalá a večne jestvujúca bytosť, ktorá krúživým pohybom uvádzala do pohybu tvoje koncentrované voňavky.
Kto teda z teba prežíva pocity strachu? Slovesný umelec, ktorý tvorí básne malý spevák.
Len on dostáva strach z tvojej prikrývky hlavy z pevnejšieho materiálu.
A neuskutoční bezprostredné spojenie s plodom obilnín - tak v ňom vyvoláva des
tvoja nič neobsahujúca časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie, ach, ty bez rúk
na krátke trasenie so všetkým, čo jestvuje okolo nás. Malé množstvo malého množstva,
slovesná umelecká tvorba využívajúca viazanú reč, a predsa iba ty.
Veľmi malý najrozšírenejší vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov v dlani s ohnutými prstami na spôsob misky. Nemajúci dosť sily
a s vnútorným svetom človeka na ukazovateli pohybujúcom sa okolo osi.
je to trochu inak, vacsinou to zacina prvym versom, prip. slovnym spojenim, potom nasleduje mentalny proces, ktory moze s prestavkami trvat aj niekolko dni, a v ramci ktoreho prebieha vyber a selekcia dalsieho pokracovania prvotneho impulzu, ktory tu vystupuje ako mantra, ktoru si neustale premietam na platno mysle, takto sa nabaluju dalsie fragmenty, ktore ako predbezny celok opat vystupuju v pozicii mantry, vyplavovanim dalsich fragmentov moze dochadzat k rekontextualizacii predchadzajuceho vytvoru a teda jeho prepisovaniu, aby vyhovoval a bol v sulade s novou castou - versom, obrazom alebo slovnym spojenim
primarny zamer je sebarealizacia, az taky altruista nie som, druha vec je ta, ze sa dokazem realizovat prave vytvaranim textov, ktore maju tu vlastnost, ze mozu byt citane rozmanitymi sposobmi, tento pristup plati pre vacsinu mojich textov, ale nepopieram, ze niektore boli napisane priamo ako provokacia - pasca pre citatelov/ky - napr. "prekladanie" rufusa prostrednictvom slovnikovych vysvetleni vyznamov jednotlivych slov
nie, ale rad by som
neviem, co dokazuje ten tvoj pokus
ja si myslim, ze sa neda objektivne rozhodnut, co je blaf, bublina alebo hlboky zamer - jedna vec je, s akym zamerom pisal text autor/ka (povedzme, ze pisal/a bublinu, to vsak takmer nikdy nevieme, kedze mame k dispozicii len text - nie autorov/kin komentar k textu, v ktorom by priznaval/a svoj zamer) a druha vec je, co vzniklo interakciou textu s citatelom/kou (hlboky zazitok) - a ktora faza, resp. zlozka je pre hodnotenie diela najpodstatnejsia? zamer autora/ky? zamer textu? zamer citatela/ky? skratka, napisem text, ktory je blafom alebo bublinou, citatel/ka (bez ohladu na vzdelanie a rozhlad) vsak nim moze byt hlboko zasiahnuty/a
naopak, skutocnost, ze ti tato poetika prilis nehovori, moze byt sposobena tvojim dostatkom intelektu, scitanostou, rozhladenostou a vkusom
pravdepodobne vsak ani jeden z tychto faktorov nie je v hre, kedze medzi zastancami rozmanitych poetik sa nachadzaju "rovnako" inteligentni, scitani atd. ludia
neviem presne odpovedat na otazku, preco sa niekomu paci rilke a inemu tzara, ak mam hovorit za seba, tak to skor pripisujem istej podobe mojej mentality, resp. specifickej podobe patologickeho psychickeho vyvinu
skus otazku polozit jednoznacnejsie (pretoze celkom nerozumiem pasazam o prespekulovanom zamere, parodii samej na seba, o bazlivom obdivovatelovi geniovho talentu, resp. nerozumiem, akym/koho pricinenim sem boli tieto koncepty vnesene)
cela ta forma na mna posobi vypocitavo - s cielom vyvinut co najvacsi natlak na citatela/ku (vydieranie) + vsetky tie obrazy prvoplanovo a lacno miesaju poetickost s krvilacnostou, pricom su tu pouzite vsetky najobchytanejsie rekvizity - vlasy, nechty, kvety
tazko to odhadnut zo pseudonymu a nazvu cyklu basni
a to uz preco?
cele tyzdne
kolko by si odhadovala?
uporna hra
necakal som, ze tuto basen budie niekto citat ako milostnu lyriku, ale ked sa na nu pozriem cez tuto optiku, tak preco nie
s tym privlastkom som mal tiez problem, ale da sa to citat aj tak, ze ten privlastok implikuje aj existenciu hrudnikov, ktore nie su frontalne, prip. rozumiet tomu pridavnemu menu meteorologicky, prip. vselijako inak
blahozelam obom
upadok
este budem musiet niekedy vyladit rodovo korektne vyjadrovanie
vcera: Marek Pražák (CZ) - trapne narcisticke a vidiecke predstavenie, ktoreho ambiciou bolo posobit experimentalne (?), undergroundovo (?), v skutocnosti vsak (pa)zvukove prejavy dotycneho basnika boli len (pod)vedomym pokusom o kompenzaciu nedostatkov textu
András Gerevich (HU) - transparentne a jednoduche pribehy, ktorych obycajnost a nezaujimavost vyvazovala len jedina skutocnost, ktorou bolo explicitne gejske ramcovanie
Marion Poschmann (DE) - pomerne pozoruhodna intimna, "zenska" a prirodna lyrika, jej veci sa dali nedavno precitat aj v romboide
Andrzej Sosnowski (PL) - pre mna zatial najvacsi vrchol celeho festivalu, basnik bol predstaveny ako najvacsi basnicky guru poslednych dekad v polsku, co dost kontrastovalo s jeho nesmelym a roztrzitym prejavom, basne vsak boli obzvlast kvalitne - komplikovane a intelektualne (!), jeho verse boli uverejnene aj v casopise vlna (tema varsava)
Campbell McGrath (USA) - okazaly premudrely pozer
dnes: Martin Amanshauser (AT) - jednoznacne orientuje svoju tvorbu na pobavenie a zasmiatie, co sa mu niekedy aj dari, ale to je tak asi vsetko
Petr Král (CZ) - senilna ceska poezia vychadzajuca z klasickej francuzskej poezie, v kazdom versi bolo motivicke (vino, zena atd.) upozornenie, ze toto je poezia, pre mna dost velke sklamanie
Luis Javier Moreno (ESP) - ani si nepamatam, ze by to so mnou nieco urobilo
Sonja Harter (AT), Tomas Santiago Sanchez (ESP) - toto patrilo medzi tie lepsie veci, myslim
Bianka Rolando ( PL) - druhy festivalovy zasah a opat z polska - drsna, mlada a posobiva "zenska" poezia