Poviedka

Vytas nožík, dážďovka

0 hlasov

Takmer úplná tma. Chladno, je že počuť drkot zubov dvoch ľudí, ktorí sú v malej búde v strede lesa uväznení. To napovedá faktu, že ešte žijú. Sú zviazaní: Mor, muž podľa obrysu veľkého vzrastu, sa narovnáva a vzdychá: "Dopiče." "Takže si živý," odpovie mu ženský hlas, ktorý patrí taktiež imobilizovanej strapatej žene, Mrene. "Takže aj ty," zahundre muž tónom, ktorý možno znamená odľahlo mi a možno nanešťastie. "Najskôr by sme mali vyriešiť laná.

Zhrab

0 hlasov

Nerobí vôbec nič. Sedí a vníma – lenže je večer, Jimmy je malý a miestnosť je plná ľudí hrajúcich poker. Vnímanie stačí. Tma, pach nočnej vlhkosti počas vetrania, neznáma činnosť ostatných – dostatočný stimul, jeho priebeh sa pre Jimmyho stáva činnosťou samou o sebe a Jimmyho teta, obézna žena s veľkými očami, číta. Pomedzi stránky zdvíha zrak a povie: "Máš v kúte zaschnutú slinu." Jimmy venuje viac pozornosti hre. Herbert sa smeje a vzápätí kašle.

Odpudivé dekorácie

1 hlas

Rezignovane oznámila toto: v  istom bode života si uvedomila, že všetko, čo na tomto svete robí, nevyhnutne speje ku snahe nájsť si muža, ktorý ju napustí a dobre zbije. Domáce práce sa robia najlepšie, keď človeku zvoní v ušiach. Po vrhu tvora, ktorý obsahuje jej DNA, sa môže vzdať dezilúzií, metafyzických neistôt či chabých pokusov porozumieť zákonitostiam života a smrti. Zatiaľ ju štve kopa vecí: napríklad, že vesmír umiera. A dekorácie. Dekorácie: no prosím. To je aspoň poriadne dno. Bod mrazu, hovorila. Odveká potreba dekorovať.

Ako si Dema nových kamarátov našiel

0 hlasov

Silno fúkalo. Dema sa pridŕžal zábradlia a nemohol si odpľuť. Vtáky stískali vedenia medzi zobákmi, vydesené z poryvov vzduchu, ktoré ich krídla nedokázali spracovať. Dema nedokázal spracovať prakticky nič; vietor bol len postranným efektom jeho neschopnosti. Metaforou jeho nestabilnej pozície v realite. Predznačením jeho bezcieľneho smerovania. Možností bolo hneď niekoľko.

 

Babi, voda stúpa

0 hlasov

Stará žena pokladá na stôl uzavretú kapsulu. Povrch hladký, strieborný. Matne sa leskne. Zvráskavenými prstami ju jemne obchytkáva, skúša štruktúru materiálu, chlad vychádzajúci zo záhadného povrchu. Otvára ju. Vnútri leží list; je mokrý a dotrhaný, okraje sú ohorené. Pomaly a precízne ho rozprestiera na stôl. Odhŕňa lakťom orechy a jablká. Padajú na zaprášenú podlahu a v tichu stareckého domu sa chvíľu hrmotavo kotúľajú. Písmo na liste je sotva čitateľné.

 

- Max!

 

Chvíľu je ticho.

 

- Maaax!

 

Moskva - prológ

0 hlasov

Príspevok k špionážnej a sci-fi literatúre

 

Tu sídli Najvyšší soviet ZSSR – najvyšší zákonodarný orgán krajiny, Rada ministrov ZSSR – najvyšší orgán výkonnej moci, Ústredný výbor komunistickej strany Sovietskeho zväzu, Všezväzová ústredná rada odborov, Ústredný výbor Všezväzového leninského komunistického zväzu mládeže.

 

Demýtizácia

1 hlas

Veľký básnik sa rodí z protikladov svojej doby. Je predurčený zložitosťou vecí, ich posunom, tokom ich zmeny.

V. Šklovskij[1]

 

Sam je pozér, neber ho vážne

2 hlasy




Volám sa Sam a v mojom byte sa nachádza biela tyč. Dlhá, úzka biela tyč spájajúca všetky radiátory v paneláku. Zdanlivo odseparované spálne, samostatné bunky, a potom ešte tá tyč. Tyč, ktorá neguje akúkoľvek anonymitu, tyč, ktorou každý projektovaný zvuk presviští úplne rovnako cez všetky poschodia. Tyč, ktorou sa so mnou susedia odvážili komunikovať. Hudba nahlas - jeb, jeb. Záchvat; krik - jeb, jeb. Pach trávy - jeb, jeb. Zdeľovali mi tým: stíš si to. Prídeme a hodíme ťa pod studenú sprchu. Zavoláme políciu.

Pupok

0 hlasov

dva odtlaky na nohách, dva odtlaky na šialene spotených nohách, tak týmto to teda začína, Pupok. zodral si si kožu z brušiek prstov. ako teraz identifikujú tvoj odtlačok? už ťa nikam nepustia. si stratený, Pupok, držíš sa toho pojebaného prepoteného matracu, akoby to bolo posledné hmotné teleso valiace sa nekonečnou vesmírnou čerňou, zmieta ťa na ňom, vyzeráš, akoby si padal, Pupok, lenže ako môžeš padať, keď ležíš? matrac sviští rýchlosťou svetla cez prázdny priestor, v ktorom sa kedysi ako kaluže rozťahovali a rozlievali brutálne červené planéty, hviezdy, hmloviny atď.

muška

1 hlas

A možno máš naozaj presnú mušku, no sklamalo ťa svetlo; to klame predovšetkým vodu, zvlnenú, mŕtvu a hlbokú vodu, roztiahutú ako úzku blanu. Pod ňou hĺbky. Nekonečné, prebehne ti hlavou, ale vôbec to nevieš s istotou. Spomenieš si na prechádzku lesom od jazera; vedľa teba kráčal chlapec, ktorého si sotva spoznal, možno ste sa ešte ani nepredstavili, a pozerá ti na tvoje tučné chlapčenské prsia, na čudne sfarbenú pokrčenú bradavku so zvráskaveným povrchom, stvrdnutú od studeného vetra. Je to čudné, povie ti, a vzápätí sa spýta, či sa jej môže dotknúť. Privolíš.

...

0 hlasov

1.  Spálňa

džungľa

1 hlas

ten chlapec potrebuje terapiu


ten chlapec chodí. neurčito sa prechádza. z izby na hajzel, z hajzla do izby a zasa späť. stojí a opiera sa ľavým lakťom o stenu. stena je studená on si kýchne. utrhne kus papiera a utrie si nos. hádže papier do hajzla. pozoruje, ako nasakuje vodou; pozoruje práve sa rodiace mokré obrazce. zavrie misu a sadne si.


marc nás chce všetkých zabiť a ja neviem, čo mám robiť, kurva

Neviem, čo robíme v tomto byte

1 hlas

I.

„Som rád, že s nami konečne chodíš von,“ privítal ma Peter.

Väčšiu časť izby zaberali tri asi po pol metri rozostavené postele. Upútala ma stredná, ktorá patrila Zuzane. Kovová konštrukcia ako v nemocnici, ale s ergonomickým matracom.

„Dáš si kolu? Zuza totiž nepije.“

„V pohode. Ináč som strašne hladný, nemáte niečo na jedenie? Ale musí to byť vegetariánske.“

„Môžem ti skočiť niečo kúpiť,“ ponúkla sa Zuzana.

„Zatiaľ si môžeš dať pečené zemiaky.“

„To by bolo super.“

6

1 hlas

Po dlhej plavbe som sa vylodil.

Všetko je tu malé a ploché, občasné trsy trávy nevýrazne rašia zo scvrknutej pôdy. Pozerám sa do šiestich strán.

 

I.

 

Prebrodil som ľadový potok. Jediný vysoký strom v okolí. Šplhám a zhora už vidím len nejasnú a rozmazanú zeleň. Sadnem si na vrchol. Pero škrtá a papier sa míňa na úkor môjho pozorovania: všetko tu je ľahké. Vzduch, ja, šplh a tým pádom aj konár; leziem teda zasa dolu.

 

II.

 

krowki

1 hlas

... a zhruba vtedy sa začal zjavovať prvý hmyz. Spočiatku jedincov nebolo mnoho; stačilo sa dva-tri krát za deň zahnať pevne zrolovanými novinami, bioodpad pozametať na lopatku, prejsť s ňou ku kontajnerom a obsah starostlivo vysypať.

 

Hej, kontajnery. Vtedy som ešte chodil aspoň ku kontajnerom. Vždy som sa o jeden oprel a zapálil si cigu. Cez pletivový plot ku mne prenikali obrysy vzdialených hôr. Dobre som vedel, že zblízka nikdy nebudú také modré; nemal som teda túžbu sa k nim vydať a radšej som hneď po dofajčení rýchlo zamieril späť do garsonky.

 

naplánujeme si tú dovolenku znova

1 hlas

Je noc a v aute sú všetci ticho. Muž za volantom s privretými očami sleduje súvislý prúd stredovej čiary; vo svojich predstavách zakopne o kamión, ktorému by sa kvôli ospalosti nevyhol včas, o zmrzačené telá rodiny, o bielu nemocnicu a jej ostrý dezinfekčný pach, o alibisticky neutrálny tón lekára pri ozname o deficite nádeje. Otrasie sa a už nemyslí na nič; nemenný zvuk motora, súvislé tempo a všadeprítomná tma hltajúca diaľnicu mu tento stav výnimočne umožňujú. Najradšej by si zapálil. Letmo sa pozrie na ženu na vedľajšom sedadle. Tuho spí s lícom opretým o sklo.

List Gagarinovi

0 hlasov

Пoкa Juraj,

Dnes to urobíš. Vzlietneš ku hviezdam a staneš sa jednou z nich. Budem na Teba myslieť. Ja som dole a pozerám sa na Teba. Hľadím do útrob temnoty a viem, že si tam. Kde som ja? To netušíš. Ak chceš prezradím Ti to, ale nato sa musíš pozrieť smerom dole. Som  len človek a lietať nedokážem.

Iste mu to príde vhod

0 hlasov

 

 

Hrnie sa k autu. Ruky zviazané rukávmi saka. Sadá dnu: červený chrobák. Štartuje. Auto sa hýbe smerom k východu z parkoviska. Večerný vzduch je studený. Ajtak sa v saku potí, v podpazuší mu narastajú viditeľné škvrny. Z vnútorného vrecka vyťahuje niekoľko v alobale zabalených piluliek; tri odbalí a prehltne, zapije kávou z termosky. Vyťahuje cigaretu, pripaľuje si. Zastaví pri závore a nakloní sa k okienku.

 

o zábere (+ ilustračné situácie.)

0 hlasov

Videl som muža sediaceho pri okne autobusu. Čierny klobúk a kabát, pod ním červená kravata, na tvári orlí nos. Očnice poodhalené len cez dve úzke škáry. Výraz tváre a pôsobenie pochmúrne a rezervované.

 

zápiss

0 hlasov

Prológ:

 

Syndikovať obsah