ta smrt na konci je brutalne lacna, akoby si si sam uvedomoval, ze cely ten predchadzajuci text je dost o nicom a potreboval si tomu dat dajaku stavu, miestami stylizujes dost tazkopadne, az formalne, take spojenia ako "Prejavil účasť" alebo "Odovzdal slovo" patria na zasadnutia UV KSC a nie do tinedzerskej poviedky
zda sa, ze ta po formalnej stranke inspiruju filmy (napr. tarantino a jeho pulp fiction - paralelne pribehy, ktore cosi spaja), mna celkom bavila prva polovica - ten cynizmus a ironia, ked sa zacina rozpravat o lekarovi (uz ten prechod bol hrozne narychlo a heslovity), tak uz to prestava fungovat
tato postmodernisticka hracka je celkom zaujimava, nie je to sice nic ohurujuco nove, ale aj tak posobi celkom sviezo, trochu som mal problem s tym, ze ta "vecicka" je cosi abstraktne a pritom sa to hybe a dokonca stipe a zabija, tiez sa mi zdalo, ze tie pasaze kurzivou su viac odflaknute ako ta dejova linka normalnym pismom - nesedel mi ten natlakovy a vulgarny jazyk (hoci asi malo ist o zvyraznenie rozdielu/kontrastu medzi tymi dvomi polohami rozpravania) a skratkovitost a rychlost, ktora zo zaveru a pointy robi akoby nedolezitu (akoby oznamenu len tak mimochodom) vec
prve dva verse poeticky navodzuju takmer az hravu a radostnu atmosferu, ktora je v kontraste s nasledujucimi versami, pricom len treti vers znesie este ake take kriteria, to dalej je len celkom cire a transparentne dopovedanie tohto suicidalneho obrazku, co koresponduje s nazvom aj so zvolenou kategoriou
presne (mimochodom, v tom antikvariate sa daju obcas zohnat celkom dobre veci), vraj je v novom .tyzdni reakcia na ten hevierov text od tomasa zalesaka, aspon sudiac podla komentara c. 11 v tomto odkaze http://www.tyzden.sk/video-komentare/hanusvideo.html
co je to sucasny jazyk/tvorba? ja som sa napriklad so slovesom "boztekovat" hadam stretol po prvy raz, pochybujem, ze by to bolo sloveso z minulosti, skor naopak
prva veta je pre mna trochu nezrozumitelna, ale zvysok odseku sa mi ako platonickemu privrzencovi de sadeho a sacher masocha celkom paci, dalej uz to nebola taka sila (vlacenie za vlasy priviazane k taznemu sa mi zda viac prvoplanove nez to predtym), nebavia ma ani tie spekulativne, resp. reflexivne casti (symbolicky, pretože si prašivá, z toho vyplýva..., nedá sa vylúčiť...), slusny bol aj ten odsek zacinajuci slovami "nauč sa odpúšťať...", pretoze sa v nom zaujimavo prepleta patos, laska (!), krutost, cynizmus, ta forma akoby dialogu (experimentoval si s nou uz aj v inom texte) bola tiez zaujimava, mozno sa to vsak mohlo vyraznejsie kamsi posunut, takto to zostalo v rovine exhibicie a uporneho variovania jedneho vychodiska
expresivne a priamociare, lepsia by bola kategoria psychohygiena, kedze zapisnik je urceny pre clanky a nie tvorbu v zmysle poezia/proza, akurat vers "mám myseľ
ako záchodovú misu" dokazal zaujat
uz tento obraz "otvára dvierka na
krbe / v ktorom si oheň veselo
tancuje flamenco" ma svojou kliseovitostou a prizemnostou natolko znechutil/vystrasil, ze nemam zaujem citat dalej
ja vykrocim v porusovani topicu este inym smerom a prezradim, ze som si dnes kupil nove cislo casopisu Vlna, ktorej temou je tentoraz Nemecko, cize sa tu nachadzaju rozhovory a vlastne texty sucasnych nemeckych umelcov/umelkyn a texty o nich
uz predtym ma na tomto podakovani pobavila formulacia "v mene vsetkych uzivatelov membrany", najprv som mal problem s jej legitimitou, ale na druhej strane som ocenil, ze sa niekto podujal vykonavat nevdacnu ulohu hovorkyne
mne neprekazalo, ze tam nebola dajaka psychologizacia, takyto sposob rozpovedania pribehu je legitimny a ak su udalosti v nom zachytene dostatocne posobive a je to dobre napisane, tak v poriadku, prekazalo mi vsak, ze to rozpravanie je disproporcne - polovicu poviedky vysvetlujes, co je ten typek zac, co robi, ako uvazuje, potom je strucny opis vaznenia (podla mna tu malo byt tazisko textu - posobive zachytenie fyziologickej/fyziognomickej premeny v dosledku nedostatku potravy) a bleskovy zaver, prehryznutie lana je bud parodia alebo strata zdraveho rozumu, tiez tato naivna veta ma rozhodila: "Aj by som jej ich poslal, keby som sa jej tak strašne nebál.", privital by som aj hlbsiu analyzu toho prevratenia - situacie, ked je na vystavovanych fotografiach zachyteny fotograf, cize suhlasim s jakubom - potencial nesmierny, spracovanie nedotiahnute
hej, hej, to mi ide
nevidim dovod
neviem, kto necita (vlastne viem)
1. ani som si nevsimol, ze som sa rozculoval
2. ak je pre teba "uznavanie" (respektovanie) a "strkanie sa do zadku" to iste, tak sorry
nemyslim si, ze to bol tento druh interakcie, resp. som nic take (prijemne) nepocitil
ta smrt na konci je brutalne lacna, akoby si si sam uvedomoval, ze cely ten predchadzajuci text je dost o nicom a potreboval si tomu dat dajaku stavu, miestami stylizujes dost tazkopadne, az formalne, take spojenia ako "Prejavil účasť" alebo "Odovzdal slovo" patria na zasadnutia UV KSC a nie do tinedzerskej poviedky
slovo postmoderna som teraz predsa nepouzil
asi tak z mojich nazorov na literaturu a ich konfrontacie s tvorbou hv
co tak asi? pre mna je to neznesitelne (umelina a nasilie v pripade viazanych versov, zufaly mainstream v pripade volnych)
tak ma nastudovaneho minimalne urbana
hej, hej, zabudli sme na poetky
vidno, ze hv ma nastudovaneho rimbauda
toto by mohlo ist niekedy namiesto tych "literarnych hier"
to je este ta lepsia moznost
mohli by sme si dat na prednu stranku oznam: "ocenene Strpkom"
ta debata je tu: http://membrana.sk/forum/2009/10/818-rozsirovanie-..., ale ako to suvisi s borisovou debatou so strpkom?
tomu rozumiem este menej
a mal tu niekto pochybnosti o legitimite tohto systemu?
dnes v antikvariate.
vladimir sorokin: lad
http://www.artforum.sk/catalog/sorokin-vladimir:la...
uz som tu daval odkazy na dajake rozhovory s tymto ruskym postmodernym autorom
ved ok, aj som sa povodne usiloval prelinat to pasazami, ktore by neboli opytovacie, ale zdalo sa mi to este horsie
sentimentalny gycik
keby len seba
zda sa, ze ta po formalnej stranke inspiruju filmy (napr. tarantino a jeho pulp fiction - paralelne pribehy, ktore cosi spaja), mna celkom bavila prva polovica - ten cynizmus a ironia, ked sa zacina rozpravat o lekarovi (uz ten prechod bol hrozne narychlo a heslovity), tak uz to prestava fungovat
dostal som k sviatku:
andré breton: rozhovory
velmi cudny rytmus ma tato basen, aj dikcia je akasi pateticka, obrazy kostrbate a nepresvedcive
tato postmodernisticka hracka je celkom zaujimava, nie je to sice nic ohurujuco nove, ale aj tak posobi celkom sviezo, trochu som mal problem s tym, ze ta "vecicka" je cosi abstraktne a pritom sa to hybe a dokonca stipe a zabija, tiez sa mi zdalo, ze tie pasaze kurzivou su viac odflaknute ako ta dejova linka normalnym pismom - nesedel mi ten natlakovy a vulgarny jazyk (hoci asi malo ist o zvyraznenie rozdielu/kontrastu medzi tymi dvomi polohami rozpravania) a skratkovitost a rychlost, ktora zo zaveru a pointy robi akoby nedolezitu (akoby oznamenu len tak mimochodom) vec
prve dva verse poeticky navodzuju takmer az hravu a radostnu atmosferu, ktora je v kontraste s nasledujucimi versami, pricom len treti vers znesie este ake take kriteria, to dalej je len celkom cire a transparentne dopovedanie tohto suicidalneho obrazku, co koresponduje s nazvom aj so zvolenou kategoriou
aha, steiner (pise sa to v clanku) na venturskej oproti univerzitnej kniznici
pod videom je diskusia a v jedenastom prispevku pise typek o tom zalesakovi
presne (mimochodom, v tom antikvariate sa daju obcas zohnat celkom dobre veci), vraj je v novom .tyzdni reakcia na ten hevierov text od tomasa zalesaka, aspon sudiac podla komentara c. 11 v tomto odkaze http://www.tyzden.sk/video-komentare/hanusvideo.html
prinajhorsom treba stlacit ctrl plus +
palach si takto v klidku nesedel, toto je vietnamsky budhisticky mnich
ani v poslednom versi nie?
samozrejme, ze moze, to som nenamietal
co je to sucasny jazyk/tvorba? ja som sa napriklad so slovesom "boztekovat" hadam stretol po prvy raz, pochybujem, ze by to bolo sloveso z minulosti, skor naopak
to nie su archaizmy
je to take sexualno-surrealne, ale trochu ploche
tu vhodnost editovania som sa ti skusil naznacit
prva veta je pre mna trochu nezrozumitelna, ale zvysok odseku sa mi ako platonickemu privrzencovi de sadeho a sacher masocha celkom paci, dalej uz to nebola taka sila (vlacenie za vlasy priviazane k taznemu sa mi zda viac prvoplanove nez to predtym), nebavia ma ani tie spekulativne, resp. reflexivne casti (symbolicky, pretože si prašivá, z toho vyplýva..., nedá sa vylúčiť...), slusny bol aj ten odsek zacinajuci slovami "nauč sa odpúšťať...", pretoze sa v nom zaujimavo prepleta patos, laska (!), krutost, cynizmus, ta forma akoby dialogu (experimentoval si s nou uz aj v inom texte) bola tiez zaujimava, mozno sa to vsak mohlo vyraznejsie kamsi posunut, takto to zostalo v rovine exhibicie a uporneho variovania jedneho vychodiska
slovart to berie od taschenu
expresivne a priamociare, lepsia by bola kategoria psychohygiena, kedze zapisnik je urceny pre clanky a nie tvorbu v zmysle poezia/proza, akurat vers "mám myseľ ako záchodovú misu" dokazal zaujat
uz tento obraz "otvára dvierka na krbe / v ktorom si oheň veselo tancuje flamenco" ma svojou kliseovitostou a prizemnostou natolko znechutil/vystrasil, ze nemam zaujem citat dalej
ja vykrocim v porusovani topicu este inym smerom a prezradim, ze som si dnes kupil nove cislo casopisu Vlna, ktorej temou je tentoraz Nemecko, cize sa tu nachadzaju rozhovory a vlastne texty sucasnych nemeckych umelcov/umelkyn a texty o nich
minule som si to kukal v knihkupectve, je to o vytvarnom/vizualnom umeni najma, taschen sa najma nan orientuje
nice, to je prirucka?
odkedy ta zaujima, co zaujima inych?
a ci naucna nie je kniha?
zasratý od popola
uz predtym ma na tomto podakovani pobavila formulacia "v mene vsetkych uzivatelov membrany", najprv som mal problem s jej legitimitou, ale na druhej strane som ocenil, ze sa niekto podujal vykonavat nevdacnu ulohu hovorkyne
mne neprekazalo, ze tam nebola dajaka psychologizacia, takyto sposob rozpovedania pribehu je legitimny a ak su udalosti v nom zachytene dostatocne posobive a je to dobre napisane, tak v poriadku, prekazalo mi vsak, ze to rozpravanie je disproporcne - polovicu poviedky vysvetlujes, co je ten typek zac, co robi, ako uvazuje, potom je strucny opis vaznenia (podla mna tu malo byt tazisko textu - posobive zachytenie fyziologickej/fyziognomickej premeny v dosledku nedostatku potravy) a bleskovy zaver, prehryznutie lana je bud parodia alebo strata zdraveho rozumu, tiez tato naivna veta ma rozhodila: "Aj by som jej ich poslal, keby som sa jej tak strašne nebál.", privital by som aj hlbsiu analyzu toho prevratenia - situacie, ked je na vystavovanych fotografiach zachyteny fotograf, cize suhlasim s jakubom - potencial nesmierny, spracovanie nedotiahnute
s tym stefanom hribom si ma celkom rozosmial, ak tu podobnost vidis v samom fakte pytania sa, tak je to dost povrchne
a ake je to po mojom urychlene filozofovanie? alebo z toho nie je citit ironia?