cela ta kombinacia uvodneho spominania, zaverecnych dialok a dievcata uprostred je sentimentalna, ale je mozne, ze je za tym ukryty dajaky iny plan, ja som to precital takto
mne sa celkom paci prvy vers, zvysok prilis nie, druhy odsek zavana dost lacnou imaginativnostou a aj bez zaverecneho (dopovedaneho) versa by sa to pokojne zaobislo
to si situaciu prevratila - tu sa nebavime o tom, ako najjednoduchsie si to pocinanie vysvetluju
"bezne" prasce, bavime sa o tom, ze ty tvrdis, ze pre bezne prasce je to pocinanie sice nepochopitelne ale nie neakceptovatelne len v niektorych pripadoch (choroba, soferovanie), ja sa pytam, aka je ich reakcia v pripade inych dovodov - najma takych, ktore su pre ne irelevantne/nepochopitelne
ja uz som sa s tym stretol, v niektorych spolocenstvach/rodinach na slovensku je vegetariansto neakceptovatelne, rovnako ako abstinencia v pripade alkoholu, cize s trochou zovseobecnenia mozno za taku kulturu povazovat tu slovensku
ta matematika v tom sa mi zda dost samoucelna a vlastne okrem akehosi zavoja, ci oparu nic neprinasa, okrem toho "púšť" a "paradoxné" majú rovnake cisla, co akiste nebol zamer
tato (kynologicko?-reflexivna) zalezitost ma az tak neberie, zda sa mi uvravena - preslovesovana v druhej osobe s neprijemnou konstatacno-mentorsko-didaktickou koncovkou
veru, biedna sentencia, aspon ten odkaz na madness tam mohol zostat, tym by sa uzitocnost diela premietla aspon do praktickej roviny (zvysenie navstevnosti inkriminovanej stranky)
v antikvariate sa objavili knihy, ktore pochadzaju z kniznice ivana strpku (podla venovani, ktore sa v nich nachadzaju), tak som si minuly tyzden dajake z nich kupil:
kamil zbruž: primitív mila haugová: archívy tela erik jakub groch: l´acinéma kubica-čím marián: báseň ako báseň oskar davičo: trh víchrov
zda sa, ze sa tu akosi spopularizovala desktrukcia zien, uvodny odsek rozvlacno-vysvetlujuci, v strede asi maju byt sokujuco-expresivne obrazy, ale su to prvoplanovosti, vec kazi aj explicitny a dopovedany zaver
tato explicitna vytahova scena artikulujuca sexualnu ziadostivost a nedostatocnost casu potrebneho na jej vybitie ramcovana jednoduchou meteorologickou metaforou je priehladna, priamociara a nezaujimava
prve dva odseky opat citlivo zosnovane, avsak predsa len obchytanym slovnikom, ktory z toho robi uz take introspektivno-reflexivne klise, dalsie dva verse basen dynamizuju, do jednoliateho sveta jedneho do seba ponoreneho subjektu vnasaju nielen dalsie subjekty ale aj inu dikciu, tato cast predstavuje akysi odstup - akoby sa povodny subjekt ocitol v hladaciku inych, ktori sa ho usiluju ovplyvnit (posubut?), zaverecny vers sa zasa svojou stavbou vracia k subjektu a akoby konstatuje neuspesnost tohto ovplyvnovania
richard, ja som sa od zaciatku cudoval, ze tak vela investujes do takej kraviny a cudujem sa, ze sa cudujes
vyznam celeho podujatia naozaj mozno vidiet len v tom, ze moze posluzit ako laboratorium na skumanie mechanizmov, na zaklade ktorych sa daju na jednom mieste sustredit najvacsie literarne sracky
formalny koncept sa mi paci, jednotka (pozitivne) pripomenula macsovszkeho, slabsie sa mi zdali dejove pasaze s vrahom, klucmi a aj zaver s chlebom, ktory posobil stredoskolsky, mozno by som setril vulgarizmami, kedze ich caste pouzivanie uz moze posobit prvoplanovo
trochu tu prerazaju take prozaicke zlozvyky - najma tie prirovnania su dost prvoplanove a aj tu popisnost je z toho citit, trochu do oka udieraju tie dva dvojnasobne privlastky hned po sebe (matné, zadymené - prísneho, pevného), charakteristika kuchara ako opiteho je (aj) v suvislosti s dalsimi dvomi versami hrozne dopovedajuca az primitivna, ale zaver (posledne tri verse) sa mi svojou hravostou pacil
sexualny motiv je dost zjavny, mne sa este paci prva polovica, ale od extempore sa to zacina kazit, to slovo vo mne vyvolava taky neprijemny pocit civilnosti, ci coho, a uz vobec, podla mna, nezafungoval zaver s vynechanim klucoveho slova
nechcem ti vopred (de)formovat mienku, ale ak mas rad duchovno-prirodnu a civilno-reflexivnu lyriku (tie nalepky) bez co i len naznakov akychkolvek experimentov, tak sa ti to bude pacit
mna mierne (vzhladom na to, ze strategia, v ramci ktorej vrhne posledny odsek radikalne nove svetlo na cely text, je pomerne obchytana) zaujal len ten koncept, inak je to uporne prerozpravanie kliseovitej sceny so vsetkymi kliseovitymi replikami
cela ta kombinacia uvodneho spominania, zaverecnych dialok a dievcata uprostred je sentimentalna, ale je mozne, ze je za tym ukryty dajaky iny plan, ja som to precital takto
napr. to, ze umrem, ale o inom - cize pripustas moznost neakceptacie a tym potvrdzujes moju vychodiskovu tezu?
sancu alebo istotu?
inymi slovami - da sa to vztiahnut na tento pripad a teda tak potvrdit moju vychodiskovu tezu?
a moze to byt (a byva to) aj neakceptovanie zo strany tych prasiec?
ten rozjareny zaver uz je mimo - zaverecny vers navyse daleko prekrocil hranicu gycu, po ktorej sa cely text opatrne pohyboval
mne sa celkom paci prvy vers, zvysok prilis nie, druhy odsek zavana dost lacnou imaginativnostou a aj bez zaverecneho (dopovedaneho) versa by sa to pokojne zaobislo
hrozostrasne sentimentalne
to si situaciu prevratila - tu sa nebavime o tom, ako najjednoduchsie si to pocinanie vysvetluju "bezne" prasce, bavime sa o tom, ze ty tvrdis, ze pre bezne prasce je to pocinanie sice nepochopitelne ale nie neakceptovatelne len v niektorych pripadoch (choroba, soferovanie), ja sa pytam, aka je ich reakcia v pripade inych dovodov - najma takych, ktore su pre ne irelevantne/nepochopitelne
hej, hej
a ak k tomu nemas dost vazny dovod? ak je to dovod, ktory je pre danu komunitu irelevantny?
nasledkom je psychicky natlak, vycitky atd.
ako pripomienka a ilustracia sa mi to zda celkom uzitocne
ja uz som sa s tym stretol, v niektorych spolocenstvach/rodinach na slovensku je vegetariansto neakceptovatelne, rovnako ako abstinencia v pripade alkoholu, cize s trochou zovseobecnenia mozno za taku kulturu povazovat tu slovensku
spanok je nebytie?
neviem, do akej miery ide o automatizmus, ale text je vydareny, nazov vtipne nasvetluje velmi cisty a na lexikalnej urovni ocarujuco jednoduchy text
auuu, a aky je tvoj komentar, kamo?
edit: pomozem ti: bohorovny, bez argumentov a vysvetleni a slaby
ta matematika v tom sa mi zda dost samoucelna a vlastne okrem akehosi zavoja, ci oparu nic neprinasa, okrem toho "púšť" a "paradoxné" majú rovnake cisla, co akiste nebol zamer
vedla
tato (kynologicko?-reflexivna) zalezitost ma az tak neberie, zda sa mi uvravena - preslovesovana v druhej osobe s neprijemnou konstatacno-mentorsko-didaktickou koncovkou
veru, biedna sentencia, aspon ten odkaz na madness tam mohol zostat, tym by sa uzitocnost diela premietla aspon do praktickej roviny (zvysenie navstevnosti inkriminovanej stranky)
len zase aby si ma neprecenoval, ci ako
to uz aj pre ironicke hyperboly budeme hladat dokazy?
dobry text toto
taka prvoplanova az insitna imaginativnost
v antikvariate sa objavili knihy, ktore pochadzaju z kniznice ivana strpku (podla venovani, ktore sa v nich nachadzaju), tak som si minuly tyzden dajake z nich kupil:
kamil zbruž: primitív
mila haugová: archívy tela
erik jakub groch: l´acinéma
kubica-čím marián: báseň ako báseň
oskar davičo: trh víchrov
zda sa, ze sa tu akosi spopularizovala desktrukcia zien, uvodny odsek rozvlacno-vysvetlujuci, v strede asi maju byt sokujuco-expresivne obrazy, ale su to prvoplanovosti, vec kazi aj explicitny a dopovedany zaver
ak ide o imitaciu, resp. parodiu basniciek, ake pisu desatrocni sarvanci, tak sa to vydarilo
celkom sa mi paci toto uvolnene ironicke stvarnenie zaklincovane dvojzmyselnym poslednym versom
tato explicitna vytahova scena artikulujuca sexualnu ziadostivost a nedostatocnost casu potrebneho na jej vybitie ramcovana jednoduchou meteorologickou metaforou je priehladna, priamociara a nezaujimava
prve dva odseky opat citlivo zosnovane, avsak predsa len obchytanym slovnikom, ktory z toho robi uz take introspektivno-reflexivne klise, dalsie dva verse basen dynamizuju, do jednoliateho sveta jedneho do seba ponoreneho subjektu vnasaju nielen dalsie subjekty ale aj inu dikciu, tato cast predstavuje akysi odstup - akoby sa povodny subjekt ocitol v hladaciku inych, ktori sa ho usiluju ovplyvnit (posubut?), zaverecny vers sa zasa svojou stavbou vracia k subjektu a akoby konstatuje neuspesnost tohto ovplyvnovania
z tejto formalne zabavnej montaze prerazaju tazive pocity viazuce sa na problemy s komunikaciou a pochopenim zo strany druhych, pozoruhodna vec
richard, ja som sa od zaciatku cudoval, ze tak vela investujes do takej kraviny a cudujem sa, ze sa cudujes
vyznam celeho podujatia naozaj mozno vidiet len v tom, ze moze posluzit ako laboratorium na skumanie mechanizmov, na zaklade ktorych sa daju na jednom mieste sustredit najvacsie literarne sracky
aj som si myslel, tusim som tu knizku uz kdesi drzal v rukach, raz som bol dokonca aj na jednej ich akcii na polane pocas letneho slnovratu
ten novopohan mi je sympaticky, len neviem, akej kvality pise basne
hej, hej, ja uz pol roka vytrubujem do sveta, ake knihy by som chcel a funguje to
tak to je az paradigmaticky posun
fuha, ze kolenic a heriban, ty si musel byt velmi zly pocas roka
edit: tym samozrejme nechcem znizovat a ironizovat hodnotu a zamer obduravania ako takeho
formalny koncept sa mi paci, jednotka (pozitivne) pripomenula macsovszkeho, slabsie sa mi zdali dejove pasaze s vrahom, klucmi a aj zaver s chlebom, ktory posobil stredoskolsky, mozno by som setril vulgarizmami, kedze ich caste pouzivanie uz moze posobit prvoplanovo
tak teda vianoce:
andré breton: antologie černého humoru
pavel vilikovský: vlastný životopis zla
trochu tu prerazaju take prozaicke zlozvyky - najma tie prirovnania su dost prvoplanove a aj tu popisnost je z toho citit, trochu do oka udieraju tie dva dvojnasobne privlastky hned po sebe (matné, zadymené - prísneho, pevného), charakteristika kuchara ako opiteho je (aj) v suvislosti s dalsimi dvomi versami hrozne dopovedajuca az primitivna, ale zaver (posledne tri verse) sa mi svojou hravostou pacil
sexualny motiv je dost zjavny, mne sa este paci prva polovica, ale od extempore sa to zacina kazit, to slovo vo mne vyvolava taky neprijemny pocit civilnosti, ci coho, a uz vobec, podla mna, nezafungoval zaver s vynechanim klucoveho slova
dajake nakupy za ostatne dni:
Ivana Dobrakovová: Prvá smrť v rodine
Pavol Winczer: Súvislosti v čase a priestore : Básnická avantgarda, jej prekonávanie a dedčstvo (Čechy, Slovensko, Poľsko)
Vladimír Papoušek: Gravitace avantgard : Imaginace a řeč avantgard v českých literárních textech první poloviny dvacátého století
Gertrude Steinová: Křehké knoflíky
nechcem ti vopred (de)formovat mienku, ale ak mas rad duchovno-prirodnu a civilno-reflexivnu lyriku (tie nalepky) bez co i len naznakov akychkolvek experimentov, tak sa ti to bude pacit
hovoril tu snad niekto o skresani? okrem hal, ktora navrhla vyhodit jedno slovo?
nehovoril som o surodosti, ale o mojom subjetivnom kvalitativnom hodnoteni tych kniziek, cize ak nedodrzanie surodosti, tak surodosti kvality
ten bruck sa mi tam akosi nehodi
presne toto som chcel povedat
ja som toto cital cisto instrumentarne, cize aj napriek "dusi" sa mi to nezdalo az take prepatetizovane
mna mierne (vzhladom na to, ze strategia, v ramci ktorej vrhne posledny odsek radikalne nove svetlo na cely text, je pomerne obchytana) zaujal len ten koncept, inak je to uporne prerozpravanie kliseovitej sceny so vsetkymi kliseovitymi replikami