James Juyce | komentáre

to si situaciu prevratila - tu sa nebavime o tom, ako najjednoduchsie si to pocinanie vysvetluju "bezne" prasce, bavime sa o tom, ze ty tvrdis, ze pre bezne prasce je to pocinanie sice nepochopitelne ale nie neakceptovatelne len v niektorych pripadoch (choroba, soferovanie), ja sa pytam, aka je ich reakcia v pripade inych dovodov - najma takych, ktore su pre ne irelevantne/nepochopitelne

a ak k tomu nemas dost vazny dovod? ak je to dovod, ktory je pre danu komunitu irelevantny?

ako pripomienka a ilustracia sa mi to zda celkom uzitocne

spanok je nebytie?

auuu, a aky je tvoj komentar, kamo?

edit: pomozem ti: bohorovny, bez argumentov a vysvetleni a slaby

vedla

veru, biedna sentencia, aspon ten odkaz na madness tam mohol zostat, tym by sa uzitocnost diela premietla aspon do praktickej roviny (zvysenie navstevnosti inkriminovanej stranky)

to uz aj pre ironicke hyperboly budeme hladat dokazy?

taka prvoplanova az insitna imaginativnost

zda sa, ze sa tu akosi spopularizovala desktrukcia zien, uvodny odsek rozvlacno-vysvetlujuci, v strede asi maju byt sokujuco-expresivne obrazy, ale su to prvoplanovosti, vec kazi aj explicitny a dopovedany zaver

celkom sa mi paci toto uvolnene ironicke stvarnenie zaklincovane dvojzmyselnym poslednym versom

prve dva odseky opat citlivo zosnovane, avsak predsa len obchytanym slovnikom, ktory z toho robi uz take introspektivno-reflexivne klise, dalsie dva verse basen dynamizuju, do jednoliateho sveta jedneho do seba ponoreneho subjektu vnasaju nielen dalsie subjekty ale aj inu dikciu, tato cast predstavuje akysi odstup - akoby sa povodny subjekt ocitol v hladaciku inych, ktori sa ho usiluju ovplyvnit (posubut?), zaverecny vers sa zasa svojou stavbou vracia k subjektu a akoby konstatuje neuspesnost tohto ovplyvnovania

richard, ja som sa od zaciatku cudoval, ze tak vela investujes do takej kraviny a cudujem sa, ze sa cudujes

vyznam celeho podujatia naozaj mozno vidiet len v tom, ze moze posluzit ako laboratorium na skumanie mechanizmov, na zaklade ktorych sa daju na jednom mieste sustredit najvacsie literarne sracky

ten novopohan mi je sympaticky, len neviem, akej kvality pise basne

tak to je az paradigmaticky posun

formalny koncept sa mi paci, jednotka (pozitivne) pripomenula macsovszkeho, slabsie sa mi zdali dejove pasaze s vrahom, klucmi a aj zaver s chlebom, ktory posobil stredoskolsky, mozno by som setril vulgarizmami, kedze ich caste pouzivanie uz moze posobit prvoplanovo

trochu tu prerazaju take prozaicke zlozvyky - najma tie prirovnania su dost prvoplanove a aj tu popisnost je z toho citit, trochu do oka udieraju tie dva dvojnasobne privlastky hned po sebe (matné, zadymené - prísneho, pevného), charakteristika kuchara ako opiteho je (aj) v suvislosti s dalsimi dvomi versami hrozne dopovedajuca az primitivna, ale zaver (posledne tri verse) sa mi svojou hravostou pacil

dajake nakupy za ostatne dni:

Ivana Dobrakovová: Prvá smrť v rodine

Pavol Winczer: Súvislosti v čase a priestore : Básnická avantgarda, jej prekonávanie a dedčstvo (Čechy, Slovensko, Poľsko)

Vladimír Papoušek: Gravitace avantgard : Imaginace a řeč avantgard v českých literárních textech první poloviny dvacátého století

Gertrude Steinová: Křehké knoflíky

hovoril tu snad niekto o skresani? okrem hal, ktora navrhla vyhodit jedno slovo?

ten bruck sa mi tam akosi nehodi

ja som toto cital cisto instrumentarne, cize aj napriek "dusi" sa mi to nezdalo az take prepatetizovane

napadne podobne s velkou castou (ak nie vacsinou) literarnej obce, ci coho

ani nevies, ako dobre si urobil, ked si si kupil prave tuto solotrukovu zbierku:

Planktón gravitácie považujeme za najväčšiu básnickú trápnosť posledných rokov. Táto nahodená, vyfintená, frustrovaná a snobská intelektuálčina je prosto hnoj – avšak, dá sa na nej zasmiať! Lovestory: Agens & Paciens, to je čosi iné: solotrukovská poetika zostáva, ale má reálny motivický plán v láske, v ľúbostnom vzťahu, v situačnosti partnerských chvíľ, čím sa táto poézia stáva použiteľnou.

 

http://www.litcentrum.sk/46907

ten citat sice svedci o primitivnosti hodnotitela, ale pravdupovediac, mne je tiez vacsina solotrukovych basni svojim prazdnym verbalizmom (tliachanim) vzdialena, keby ta poezia bola aspon "nahodená, vyfintená, frustrovaná a snobská intelektuálčina", tak by som to este zniesol, ale ani jedno (azda okrem frustracie) z toho neplati

nevzrusivy popis