Toto

0 hlasov

 

Chôdza uprostred ničoho,

v sebe. Dych uprostred svetla

ktoré nemôže, pohltiť stopy.

 

Dávne záchvevy predbiehajúce

tieň. Živý len teraz,

ako opadávajúce plochy

dlhodobej korózie.

 

Skepsa Vašich nasledovateľov.

 

A kam Vás poženieme, ďalej?
       (nízky naskrz všetkým pripomienkam)

Obrázok používateľa James Juyce
Po, 04. 01. 10 - 13:47 ad Toto | James Juyce

prve dva odseky opat citlivo zosnovane, avsak predsa len obchytanym slovnikom, ktory z toho robi uz take introspektivno-reflexivne klise, dalsie dva verse basen dynamizuju, do jednoliateho sveta jedneho do seba ponoreneho subjektu vnasaju nielen dalsie subjekty ale aj inu dikciu, tato cast predstavuje akysi odstup - akoby sa povodny subjekt ocitol v hladaciku inych, ktori sa ho usiluju ovplyvnit (posubut?), zaverecny vers sa zasa svojou stavbou vracia k subjektu a akoby konstatuje neuspesnost tohto ovplyvnovania

Obrázok používateľa pé
Ut, 29. 12. 09 - 20:25 ad Toto |

žiadna škoda.. radosť z objavovania.. vďaka..

Obrázok používateľa hal
Ut, 29. 12. 09 - 13:49 ad Toto | hal

cital si Valenteho pé?

Obrázok používateľa pé
Ut, 29. 12. 09 - 14:29 ad Toto |

to meno mi nič nehovorí, idem gúgliť..

Obrázok používateľa hal
Ut, 29. 12. 09 - 20:18 ad Toto | hal

skoda, jeden z najvacsich lyrikov 20 storocia..

---

 

Zjevení ptáka, který letí

a vrací se a usedá

na tvou hruď a rozemne tě na zrnko,

na klíček, na obilnou krupěj, pták,

který léta uvnitř

tebe, zatím co se rozpouštíš

do pruzračnosti

do světla,

do sebe sama, tělo

ptákem pité

 

---

s námahou ses nyní poranil, abys nemusel přijmout ruku, která se ti už nenabízela. tvé tělo v tomto nejistém odpoledni, ztuhlá bezejmenná schránka. nikdo vedle tebe nebyl. takže jsi nemohl zemřít.

 

---

když už nám vubec nic nezbýva

prázdnota po nezbývání

muže nakonec být zbytečná a dokonalá

 

 

 

 

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.