necakal som, ze tuto basen budie niekto citat ako milostnu lyriku, ale ked sa na nu pozriem cez tuto optiku, tak preco nie
s tym privlastkom som mal tiez problem, ale da sa to citat aj tak, ze ten privlastok implikuje aj existenciu hrudnikov, ktore nie su frontalne, prip. rozumiet tomu pridavnemu menu meteorologicky, prip. vselijako inak
nielenze tam nevidim archaicke prirovnanie (co robi prirovnanie prirovnanim? spojka?), ale ani ta spojka nie je archaicka, ale poeticka - staci si pozriet kvalifikator
vcera: Marek Pražák (CZ) - trapne narcisticke a vidiecke predstavenie, ktoreho ambiciou bolo posobit experimentalne (?), undergroundovo (?), v skutocnosti vsak (pa)zvukove prejavy dotycneho basnika boli len (pod)vedomym pokusom o kompenzaciu nedostatkov textu
András Gerevich (HU) - transparentne a jednoduche pribehy, ktorych obycajnost a nezaujimavost vyvazovala len jedina skutocnost, ktorou bolo explicitne gejske ramcovanie
Marion Poschmann (DE) - pomerne pozoruhodna intimna, "zenska" a prirodna lyrika, jej veci sa dali nedavno precitat aj v romboide
Andrzej Sosnowski (PL) - pre mna zatial najvacsi vrchol celeho festivalu, basnik bol predstaveny ako najvacsi basnicky guru poslednych dekad v polsku, co dost kontrastovalo s jeho nesmelym a roztrzitym prejavom, basne vsak boli obzvlast kvalitne - komplikovane a intelektualne (!), jeho verse boli uverejnene aj v casopise vlna (tema varsava)
Campbell McGrath (USA) - okazaly premudrely pozer
dnes: Martin Amanshauser (AT) - jednoznacne orientuje svoju tvorbu na pobavenie a zasmiatie, co sa mu niekedy aj dari, ale to je tak asi vsetko
Petr Král (CZ) - senilna ceska poezia vychadzajuca z klasickej francuzskej poezie, v kazdom versi bolo motivicke (vino, zena atd.) upozornenie, ze toto je poezia, pre mna dost velke sklamanie
Luis Javier Moreno (ESP) - ani si nepamatam, ze by to so mnou nieco urobilo
Sonja Harter (AT), Tomas Santiago Sanchez (ESP) - toto patrilo medzi tie lepsie veci, myslim
Bianka Rolando ( PL) - druhy festivalovy zasah a opat z polska - drsna, mlada a posobiva "zenska" poezia
trochu som bol sklamany, ziadna experimentalna poezia, len pomerne
slusny stredny prud, totalne ma vytacal Yahia Lababidi a jeho
premudrela a kvazihlboka poezia, Veronika Sramatyova odradila takmer az
lascivnym prejavom a primitivnejsou (v porovnani napr. s ruzickovou)
verziou tzv. zenskej poezie (viem, ze je to hlupy termin), svedska
poetka Boel Schenlaer zaujala naliehavym prednesom spamati, dojem
kazila slovenska recitatorka jej versov Lucia Rozsa Hurajova svojim
patetickym, rozvlacnym a divadelno-rozhlasovym prejavom, bol to az
sokujuci kontrast - naliehava svedka v rokoch a teatralna mladucha,
basne ako take boli pomerne transparentne a citovo vydierajuce, ale
zase len ona ma v jednom okamihu dokazala pobavit, zaujimave okamihy
mal slovak Daniel Grun, ktoremu teraz vysla prva zbierka v ars poetice,
najma v jednej basni mal pekny zaver, ale v podstate islo tiez len o
poeticky stredny prud, ktory ma nevytrhol z apatie (ale cele to moje
hodnotenie moze byt sposobene prave nou!), dnes idem skusit opat
celkom dobre namiesane - v zavere to vsetko do seba az prilis dokonale a premyslene zapadne, ziada sa mi viac, vsetko to zostava na takej bolestno-nostalgicko-naznakovej urovni, to poeticke cyklenie ma bavi coraz menej
odpocuta rodinna hadka az prilis kliseovita, fastfoodove praktiky lacne a osuchane, sen dotycnej malo stavnaty, trapasy na veceri u rodicov tiez osuchane, zaverecna cast s nevidenim vlastneho obrazu (ako metafora neexistencie) tiez nie je nova, zaujimava bola len ta cast s listami, zufalo bez napadov
nazov ukryva v sebe viac tajomstva (resp. moze ist aj o stylisticku kostrbatost) a poetickosti ako sam text, ktory obsahuje popis jednoduchej matematickej operacie substitucne vykonanej na obchytanych motivoch (tma, noc), pricom cele to klincuje lacna aforisticko-duchaplna pointa
pozoruhodne sifrovanie, resp. akoby rozprava v naznakoch, v zavere akoby sa disputa nad hudbou preklapala do reflexie literatury, posledny vers vyznieva az protestne (v suvislosti s predchadzajucim versom aj paradoxne, uz si v jednej basni mal podobny moment), drazdivy text
jasna schema: nazov vo forme ucelenej vypovede,
enumerativno-obrazovy prvy odsek, na ktory nadvazuje vecny, suchy, az
instrumentalny druhy odsek, napatie vznika prave konfrontaciou tychto zloziek, posobi to az rutinersky - co nemusi byt nevyhnutne pozitivne, kedze odvratenou stranou veci je mechanickost, na texte mi najviac prekazal prvy bombasticko-obrazovy odsek, ktory svojou extroverciou dokonca pripomenul patagoniu alebo cestovatela
to s tym mozgom sa mi zda az prilis prvoplanove, odkaz na kakaove rezy je podla mna zbytocny a pre mna vyznel skor trapne, inak zvysok celkom zabavny (vypovede z vtacej perspektivy); dobre zvladnuty formalny, strohy a vecny styl - cize bez kostrbatosti
tieto peterajove recicky su fakt nevkusne -najma tym, ze pretlacaju a sugeruju velmi obmedzenu predstavu o poezii:
Prvým predpokladom dobrého písania je kvalitná príprava - práca so
slovom. Schopnosť analyzovať, v čom spočíva kvalita básní skutočne
dobrých básnikov, vedieť si tých dobrých básnikov objaviť pre seba, ale
hlavne - nezamotať sa v akomsi nejasnom písaní, ktorému prepadla
väčšina poézie a v mladosti aj ja - teda písať jasne!Ruka v
ruke s tým musí fungovaťhlboká zážitková sféra. Za najdôležitejšie
však považujem schopnosť osloviť čitateľa. Nepísať iba pre seba, ale
vedieť správne prekročiť obruč do seba potopeného subjektivizmu a nájsť
správnu mieru hĺbky a komunikatívnosti.
ako hovori boris, financne motivovana je aj poviedka a aj nove basne, ktore organizuju ludia okolo bagalu, v ziadnom pripade teda nejde o zmenu, skor o spektakel nevidanych rozmerov
nazov mi zarezonoval s nazvom macsovszkeho zbierky "tovar", formalne zaujimave riesenie (skratky nazvov statov pred jednotlivymi castami navodzuju ocakavanie, ze pojde o zaznamy v troch rozmanitych jazykoch, ako je bezne na vyrobkoch), za sterilnymi vetnymi konstrukciami je citit vyznamne existencialne (odcudzenie, rozpad, telesnost), "zlozenie" ma zaujalo najmenej, kedze je trochu lacne
preco komplikovanejsi "akrostichon" namiesto castejsieho a jednoduchsieho "akrostichu"? ten "zakodovany" slogan znie az akosi naivne revolucne (najma to "poets" vyznieva akosi velkohubo) - hoci extremne sebakriticky a sebadestrukcny obsah tuto liniu relativizuje, ironizuje, ci kontrastuje
toto je klucova veta: "Na určenie výhercov za rok 2009 boli zriadené národné poroty, ktorých
úlohou bolo vo svojej krajine vybrať talentovaného autora v oblasti
súčasnej umeleckej literatúry."
toto je velmi osuchana a gycova schema - telesne zblizenie a potom rano prazdna postel, pricom po dotycnej zostanu len skrabance na jeho tele po nepochybne burlivej noci - otrasne - najma ten priserny (ranny) zaver tematizujuci pominutelnost, efemernost a chvilkovost toho vztahu, na takom malo priestore su tu transparentne vymenovane vsetky klucove telesne casti (stehna, pokozka, pery, spanky, jazyk), este tak prirovnanie "Pery
dopraskané ako nefunkčné tesnenie" je celkom zaujimave spojenim dolezitej sexualnej zony s chladnou a poskodenou technickou suciastkou, zvysok bez napadu
nazov celeho podujatia ukryva v sebe okrem pomenovania "zanru" - predvadzanie (exhibicia) aj sebaironiu (predvadzanie sa), vsetky predlozene artefakty spaja okrem rovnakej formalnej upravy (cislovanie - versov a medzier v zatvorkach na konci versa, resp. v pozicii medzery) aj dikcia, ktora ma charakter spominaneho predvadzania, popisu, vykladu, ci prednasky, co signalizuju ukazovacie zamena (na tamtom stole, tohto jedinca) a oslovovanie divakov, resp. citatelov (cowboy na ktorého práve hľadíte, ako môžete vidieť), cosi sa tu teda predvadza a to cosi je zmes surrealistickych obrazov (najma exhibicia a), postmodernej anestetiky a obcasneho verbalizmu (exhibicia d), nie vo vsetkych pripadoch je text rovnako posobivy, najvydarenejsia sa mi zda exhibicia a, v ktorej je surrealizmus zaujimavo skombinovany s kybernetikou (?), pricom klincom je zneistujuci tuseny zaverecny otaznik, exhibicia b zavana najma pre (4)-ku skutocnym exhibovanim, zaverecne useknutie v exhibicii c z mojho pohladu islo skor do prazdna nez do narusenia zauzivaneho, exhibicia d posobi krcovito (ano, krkolomne) a verbalizujuco, dadaisticka exhibicia e neurazi, ako celok slubny pocin, ktory sa ubera smerom, ktory mi je velmi sympaticky, samozrejme bude treba uvazovat o tom, ako predist pasci opakovania uz objaveneho a ako vtlacit takto orientovanej poetike vlastnu tvar - v porovnani so strednym prudom je totiz ovela napadnejsia
kolko by si odhadovala?
uporna hra
necakal som, ze tuto basen budie niekto citat ako milostnu lyriku, ale ked sa na nu pozriem cez tuto optiku, tak preco nie
s tym privlastkom som mal tiez problem, ale da sa to citat aj tak, ze ten privlastok implikuje aj existenciu hrudnikov, ktore nie su frontalne, prip. rozumiet tomu pridavnemu menu meteorologicky, prip. vselijako inak
blahozelam obom
upadok
ok, mimikri menej samoucelne
mimikri a tatami dost samoucelne - bez presahu
nielenze tam nevidim archaicke prirovnanie (co robi prirovnanie prirovnanim? spojka?), ale ani ta spojka nie je archaicka, ale poeticka - staci si pozriet kvalifikator
este budem musiet niekedy vyladit rodovo korektne vyjadrovanie
vcera: Marek Pražák (CZ) - trapne narcisticke a vidiecke predstavenie, ktoreho ambiciou bolo posobit experimentalne (?), undergroundovo (?), v skutocnosti vsak (pa)zvukove prejavy dotycneho basnika boli len (pod)vedomym pokusom o kompenzaciu nedostatkov textu
András Gerevich (HU) - transparentne a jednoduche pribehy, ktorych obycajnost a nezaujimavost vyvazovala len jedina skutocnost, ktorou bolo explicitne gejske ramcovanie
Marion Poschmann (DE) - pomerne pozoruhodna intimna, "zenska" a prirodna lyrika, jej veci sa dali nedavno precitat aj v romboide
Andrzej Sosnowski (PL) - pre mna zatial najvacsi vrchol celeho festivalu, basnik bol predstaveny ako najvacsi basnicky guru poslednych dekad v polsku, co dost kontrastovalo s jeho nesmelym a roztrzitym prejavom, basne vsak boli obzvlast kvalitne - komplikovane a intelektualne (!), jeho verse boli uverejnene aj v casopise vlna (tema varsava)
Campbell McGrath (USA) - okazaly premudrely pozer
dnes: Martin Amanshauser (AT) - jednoznacne orientuje svoju tvorbu na pobavenie a zasmiatie, co sa mu niekedy aj dari, ale to je tak asi vsetko
Petr Král (CZ) - senilna ceska poezia vychadzajuca z klasickej francuzskej poezie, v kazdom versi bolo motivicke (vino, zena atd.) upozornenie, ze toto je poezia, pre mna dost velke sklamanie
Luis Javier Moreno (ESP) - ani si nepamatam, ze by to so mnou nieco urobilo
Sonja Harter (AT), Tomas Santiago Sanchez (ESP) - toto patrilo medzi tie lepsie veci, myslim
Bianka Rolando ( PL) - druhy festivalovy zasah a opat z polska - drsna, mlada a posobiva "zenska" poezia
a este: knizky z vydavatelstva ars poetica (http://www.arspoetica.sk/?novinky) tam predavaju len za 3 eura
inak, ma byt laureatkou
cha: http://kultura.sme.sk/c/5028707/favoritom-na-nobel...
trochu som bol sklamany, ziadna experimentalna poezia, len pomerne slusny stredny prud, totalne ma vytacal Yahia Lababidi a jeho premudrela a kvazihlboka poezia, Veronika Sramatyova odradila takmer az lascivnym prejavom a primitivnejsou (v porovnani napr. s ruzickovou) verziou tzv. zenskej poezie (viem, ze je to hlupy termin), svedska poetka Boel Schenlaer zaujala naliehavym prednesom spamati, dojem kazila slovenska recitatorka jej versov Lucia Rozsa Hurajova svojim patetickym, rozvlacnym a divadelno-rozhlasovym prejavom, bol to az sokujuci kontrast - naliehava svedka v rokoch a teatralna mladucha, basne ako take boli pomerne transparentne a citovo vydierajuce, ale zase len ona ma v jednom okamihu dokazala pobavit, zaujimave okamihy mal slovak Daniel Grun, ktoremu teraz vysla prva zbierka v ars poetice, najma v jednej basni mal pekny zaver, ale v podstate islo tiez len o poeticky stredny prud, ktory ma nevytrhol z apatie (ale cele to moje hodnotenie moze byt sposobene prave nou!), dnes idem skusit opat
celkom dobre namiesane - v zavere to vsetko do seba az prilis dokonale a premyslene zapadne, ziada sa mi viac, vsetko to zostava na takej bolestno-nostalgicko-naznakovej urovni, to poeticke cyklenie ma bavi coraz menej
ak by si tie penetracie dokazal snovo ozvlastnit, pomohlo by to textu
odpocuta rodinna hadka az prilis kliseovita, fastfoodove praktiky lacne a osuchane, sen dotycnej malo stavnaty, trapasy na veceri u rodicov tiez osuchane, zaverecna cast s nevidenim vlastneho obrazu (ako metafora neexistencie) tiez nie je nova, zaujimava bola len ta cast s listami, zufalo bez napadov
ma byt "granulám"
celkom putavy a zrozumitelny uvod do filozofie vedy
nazov ukryva v sebe viac tajomstva (resp. moze ist aj o stylisticku kostrbatost) a poetickosti ako sam text, ktory obsahuje popis jednoduchej matematickej operacie substitucne vykonanej na obchytanych motivoch (tma, noc), pricom cele to klincuje lacna aforisticko-duchaplna pointa
inak, tiez ma to vzleteli vyrusilo, vzlietli je lepsie podla mna
ako pre koho (hoci ja by som nepouzil slovo "zle")
je tu pomerne pracne usilie to nevybalit uplne na rovinu, ale aj tak je to az prilis transparentne
tiez tu ide o zaujimavy reflexivno-poeticky text, dynamicka zalezitost zavanajuca pohrdanim a nasratostou, ako stvorena na verejne citanie
pozoruhodne sifrovanie, resp. akoby rozprava v naznakoch, v zavere akoby sa disputa nad hudbou preklapala do reflexie literatury, posledny vers vyznieva az protestne (v suvislosti s predchadzajucim versom aj paradoxne, uz si v jednej basni mal podobny moment), drazdivy text
jasna schema: nazov vo forme ucelenej vypovede, enumerativno-obrazovy prvy odsek, na ktory nadvazuje vecny, suchy, az instrumentalny druhy odsek, napatie vznika prave konfrontaciou tychto zloziek, posobi to az rutinersky - co nemusi byt nevyhnutne pozitivne, kedze odvratenou stranou veci je mechanickost, na texte mi najviac prekazal prvy bombasticko-obrazovy odsek, ktory svojou extroverciou dokonca pripomenul patagoniu alebo cestovatela
to s tym mozgom sa mi zda az prilis prvoplanove, odkaz na kakaove rezy je podla mna zbytocny a pre mna vyznel skor trapne, inak zvysok celkom zabavny (vypovede z vtacej perspektivy); dobre zvladnuty formalny, strohy a vecny styl - cize bez kostrbatosti
tento festival trva az do nedele, informacia o nom by mohla zostat na prednej stranke, to iste plati aj pre filmovy festival inakosti
moze to byt aj tak, ze jedna z mala veci, ktora rankovovi ide, je vyber oblecenia
este jeden clanocek k teme: http://hnonline.sk/kultura/c1-38470260-mas-talent-...
tieto peterajove recicky su fakt nevkusne -najma tym, ze pretlacaju a sugeruju velmi obmedzenu predstavu o poezii:
http://www.mamtalent.sk/kamil-peteraj-gestor-zanru...
ako hovori boris, financne motivovana je aj poviedka a aj nove basne, ktore organizuju ludia okolo bagalu, v ziadnom pripade teda nejde o zmenu, skor o spektakel nevidanych rozmerov
nechce sa mi verit, ze si daniel hevier nenasiel cas (alebo nedajboze nebol osloveny?)
myslim, ze to je neschopnost, nie rebelia, ten roman ho usvedcuje
to znie ako dajaka choroba
hovoril som o tom romane, ten si cital? spominam si, ze som nedavno v raku cital jednu jeho trapnu a totalne predvidatelnu poviedku
je to nechutne takto (pravdepodobne legalne, ale nelegitimne) sa zastitovat "klasikom"
a co dedicia?
zaujimalo by ma, ci na pouzitie cudzieho mena na pomenovanie sutaze su dajake pravidla, alebo sa s tym moze narabat celkom volne
tym ze pouziva jeho meno na pomenovanie sutaze, ktora (usudzujuc podla kvalit organizatora, cize dotykov) je len dalsim pokutnym literarnym spektaklom
sefredaktor dotykov
boris brendza a dotyky? hroza, takto zneuzivat fabryho meno
extremne vysponovane a bez tajomstva, uputali ma len posledne dva verse
nazov mi zarezonoval s nazvom macsovszkeho zbierky "tovar", formalne zaujimave riesenie (skratky nazvov statov pred jednotlivymi castami navodzuju ocakavanie, ze pojde o zaznamy v troch rozmanitych jazykoch, ako je bezne na vyrobkoch), za sterilnymi vetnymi konstrukciami je citit vyznamne existencialne (odcudzenie, rozpad, telesnost), "zlozenie" ma zaujalo najmenej, kedze je trochu lacne
sam text je praveze celkom zabavny
preco komplikovanejsi "akrostichon" namiesto castejsieho a jednoduchsieho "akrostichu"? ten "zakodovany" slogan znie az akosi naivne revolucne (najma to "poets" vyznieva akosi velkohubo) - hoci extremne sebakriticky a sebadestrukcny obsah tuto liniu relativizuje, ironizuje, ci kontrastuje
ide o taku intimnu zalezitost, ze o tom radsej osobne
tu je o tom viac: http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?refe...
toto je klucova veta: "Na určenie výhercov za rok 2009 boli zriadené národné poroty, ktorých úlohou bolo vo svojej krajine vybrať talentovaného autora v oblasti súčasnej umeleckej literatúry."
toto je velmi osuchana a gycova schema - telesne zblizenie a potom rano prazdna postel, pricom po dotycnej zostanu len skrabance na jeho tele po nepochybne burlivej noci - otrasne - najma ten priserny (ranny) zaver tematizujuci pominutelnost, efemernost a chvilkovost toho vztahu, na takom malo priestore su tu transparentne vymenovane vsetky klucove telesne casti (stehna, pokozka, pery, spanky, jazyk), este tak prirovnanie "Pery dopraskané ako nefunkčné tesnenie" je celkom zaujimave spojenim dolezitej sexualnej zony s chladnou a poskodenou technickou suciastkou, zvysok bez napadu
nazov celeho podujatia ukryva v sebe okrem pomenovania "zanru" - predvadzanie (exhibicia) aj sebaironiu (predvadzanie sa), vsetky predlozene artefakty spaja okrem rovnakej formalnej upravy (cislovanie - versov a medzier v zatvorkach na konci versa, resp. v pozicii medzery) aj dikcia, ktora ma charakter spominaneho predvadzania, popisu, vykladu, ci prednasky, co signalizuju ukazovacie zamena (na tamtom stole, tohto jedinca) a oslovovanie divakov, resp. citatelov (cowboy na ktorého práve hľadíte, ako môžete vidieť), cosi sa tu teda predvadza a to cosi je zmes surrealistickych obrazov (najma exhibicia a), postmodernej anestetiky a obcasneho verbalizmu (exhibicia d), nie vo vsetkych pripadoch je text rovnako posobivy, najvydarenejsia sa mi zda exhibicia a, v ktorej je surrealizmus zaujimavo skombinovany s kybernetikou (?), pricom klincom je zneistujuci tuseny zaverecny otaznik, exhibicia b zavana najma pre (4)-ku skutocnym exhibovanim, zaverecne useknutie v exhibicii c z mojho pohladu islo skor do prazdna nez do narusenia zauzivaneho, exhibicia d posobi krcovito (ano, krkolomne) a verbalizujuco, dadaisticka exhibicia e neurazi, ako celok slubny pocin, ktory sa ubera smerom, ktory mi je velmi sympaticky, samozrejme bude treba uvazovat o tom, ako predist pasci opakovania uz objaveneho a ako vtlacit takto orientovanej poetike vlastnu tvar - v porovnani so strednym prudom je totiz ovela napadnejsia