vidno, ze ta inspirovala diskusia k Toonovi Tellegenovi, predstava toho, ako muz zije s losim (resp. lososim) mladatom je sama osebe zabavna, ale text sa mi zda viac mechanicky nez by sa mi od podobnych textov ziadalo
ukotvenost v tomto jazykovom a kulturnom priestore mi neprekaza, zatial nikto neprejavil zaujem prelozit moje texty do cudzieho jazyka, cize s touto alternativou v tvorbe nekalkulujem, cerpam z jazykovych vrstiev, ktore su mi blizke a k dispozicii
nerozumiem tomu, co myslis oddelovanim poezie od vedy, ja som cital mnozstvo poezie, kde su tvorivym a obohacujucim sposobom vyuzite matematicke postupy (staci si aj tu precitat chaosove kombinatoricke texty), prip. sa cerpa z terminologickych a konceptualnych vrstiev jednotlivych vedeckych disciplin, prave to spajanie navonok nespojitelneho (resp. tradiciou nedovoleneho) je tym carom
vzhladom na tvoje prve slova som dufal, ze budes viac zla, ale k veci - usilie vytvorit program, ktory by vytvaral hotove texty mi je sympaticky, hoci ukryva viacere rizika - tym najvyraznejsim je pre mna po istom case zmechanizovany vysledny produkt bez dalsich tvorivych a inovacnych posunov, to by sa dalo osetrit neustalym inovovanim programu, co je v podstate regularna umelecka tvorba posunuta na inu uroven, cize proti programovaniu nemam nic (vplyv, stopa a tvorivost cloveka je tu zastupena s rovnakou intenzitou - len na inej urovni - ako v pripade "klasickeho" sposobu pisania), dokonca by sa s istym nadhladom dalo povedat, ze pisem preto, lebo neviem programovat
nemyslim si, ze maximalne zdoraznujem formu na ukor obsahu, moze sa zdat, ze forma je az prilis okata a prebija cokolvek za nou, ale mne sa zda obsah mojich textov niekedy az prilis transparentny, v mojom pripade ide v podstate o dosledok unavy a nudy z foriem, ktore poznam, o usilie najst nove sposoby vyjadrenia, ktore by vyznamnejsie aktivizovali citatela/ku (vratane mna), som presvedceny, ze stare formy su do znacnej miery vycerpane a ich ucinok na citatelov/ky nie je vyrusujuci, ale naopak uspavajuci a spazivnujuci
pocas mojej tvorby neprebieha sifrovanie pointy, pretoze sa o ziadnu vedomu pointu neusilujem, vysledny tvar by mal ponukat iste riesenia, pricom pri tvarovani textu sa skor pridrzam istych mojich mentalnych a estetickych struktur nez temy alebo posolstva, ktore chcem vypovedat, pretoze sa domnievam, ze to, co by sa dalo nazvat temou alebo myslienkou, je uz hlboko a neodvratne obsiahnute v tych (navonok formalnych) strukturach
tuto: "S ňou by
nemohol spraviť nič, čo mohol spraviť s Jurom. Jej by neprišlo
krásne, keby sa ožrala a šablila a on by jej pri tom
starostlivo a s láskou držal vlasy. Jemu hej."
pacil sa mi ten homosexualny (?) motiv, casto mavam podobne pocity, toto mi nejde do hlavy: "Vzťah s ňou bol jednotvárny.
Nadnesený, krásny, dýchal surrealistickou
mágiou.", v texte su vidiet iste napady (strach z retaze, vztah s jurom, altruizmus s cigaretou), ale predsa len sa mi to zdalo malo
mam podozrenie, ze tu ide o sutaz o najkratsiu reakciu na moje komentare, si priebezne prva (tymto sa nedozadujem dlhsej reakcie - ved co uz na tie reci mozno povedat)
skutocne ide o slabsi text, v podstate je vyskladany z dvoch momentov - z naliehaveho oslovovania, prip. rozkazovania (povedz atd.) a z enumeracie synonymickych spojeni pomenuvajucich "stred", akuratnost atd.
ja tu basen citam metafyzicky, resp. duchovne (s vyraznym spolocensko?-kritickym nabojom), branica - ako cast ludskeho tela, ktora je spata so smiechom - mozno euforiou, cize euforicke a nevyhnutne - fatalne (neubranila) premknutie nekonecnom, co vsak nie je pricinou, resp. zdrojom vazeneho a ceneneho postavenia (v spolocnosti?), ale skor vstupenkou do spolocnosti mensinovych a perifernych (duchovnych) ludi
posledne dva odseky svojim rozkuskovanim (aj prostrednictvom systemu "pomlcky") narusili pomerne dynamicke prve dve tretiny basne, viac by sa mi pacilo, keby tie verse boli dlhsie a nelamali sa po dvoch slovach - zvysilo by to plynulost, posledny obraz sa mi zdal uz dost nasilny
je to asi predsa len malo, jedinym tajomstvom je pricina ich rozchodu (ja by som tipoval jej smrt, ale o to tu nejde), detailna opisnost a stylisticka cistota nedokazu vytrhnut osuchanost nametu
ak ide o tvoj styl, tak z mojho hladiska treba pouvazovat o jeho modifikacii, pretoze nielenze nie je nicim zaujimavy a originalny (iste sam poznas viacero autorov, ktori tento sposob v niektorej (!) zo svojich poviedok vyskusali), ale je priam odradzujuci, svoje pravo citatela poznam, dovody, preco som to nezabalil, som uviedol, predmet paranoje bol dost malo na ozvlastnenie, bola to len (nepresvedciva a s prvoplanovou vulgarnostou hraniciaca) kulisa
osobne mi velmi prekazali tie usecne vety, takmer som to pre to ani nedocital, popisovanie predierania sa botanickou zahradou a s tym suvisiace zbieranie zraneni bolo velmi schematicke, akekolvek naznaky dynamiky to stratilo vo chvili, ked zacina scena s posedenim, tu uz som vazne myslel, ze to zabalim, ale uz ked som sa dostal tak daleko (a videl som, ze tu nemas ziadny poriadny komentar), tak som sa premohol, celkovo velmi suchy a popisny styl, pomerne oblubeny literarny motiv paranoje tu nebol nijakym sposobom inovovany alebo ozvlastneny, akekolvek usilia o zart vypalili ako trapnost (signifikantne je zlomenie pistal a behanie dvanastminutovky)
to su v porovnani s hviezdoslavom este celkom obycajne slova, z hladiska slovnej zasoby patri medzi najvacsich guru jednoznacne frantisek svantner, nie je nahoda, ze ho mal rad aj ondrus
mne to vyznieva ako kombinacia bulvarnej spravy a anekdoty s dost osuchanym motivom, mna pobavila alternativa citania druhej casti ako takej, ktora sa netyka muza ale kanarika (akoby ten kanarik svojim neskorsim zaradenim v basni a teda vacsou aktualnostou prebil spomienku na muza z uvodu)
niektore pasaze kostrbate a lopotne (nemliecne zuby, cely prvy odsek je umelinou presiaknuta konstrukcia - tu pomohlo zhustenie - spojka prec - sloveso "pretvorila" pretransformovat + kostrbaty je aj prvy vers posledneho odseku - prichadzam do oci, posledny vers lacny a na istotu), akurat stred sa prijemne vymyka istou lahkostou, hoci ako obraz vela originality neprinasa
narazal som na problem, ci je mozne klasickym sposobom interpretovat kazdy typ textu (aky interpretacny pristup treba zvolit v pripade jazykovych hier, dadaistickych textov atd.?), legitimnym pristupom moze byt aj tebou spominane asociovanie, ktore vsak casto moze ist za hranice toho, co text ako taky ponuka (ak sa pridrzame ecovej teorie, ze text obsahuje iste hranice a obmedzenia, ktore limituju pripadne interpretacie), cize pokojne mozes k textu pristupovat asociacne, ale je asi tazke hovorit o interpretacii (v ecovom zmysle), ak uz, tak nie interpretovanie asociacii, ale popisovanie asociacii, ako zaznam toho, co so mnou text robi
posledny vers svojim tajomstvom a neurcitostou zvlastnym sposobom vyvazuje (alebo doplna?) prve dva expresivne verse, akoby basen z uvodnej jednoznacnej brutalnej polohy posuval inam, jedna interpretacna cesta vedie k samovrazde, pricom meno tu reprezentuje to, co z cloveka po takomto akte zostane, aj postel signalizuje intimny priestor, v ktorom sa takato udalost moze odohrat
ten aforisticky uvod sa mi zda skor rozpacity ako duchaplny, zaver posobi izolovane a do stratena, nie je tam silne miesto, len zhrdzavene ortutou zaujme
ide sa to tvarit filozoficko-spekulativne, ale v prvej polovici to posobi naivne a banalne a v druhej insitne, z filozofickeho hladiska sa mi nepaci hierarchizovanie jednotlivin (most je menej ako strom?)
priznam sa, ze mne to nespisovne hupanie udiera do oci, vers "hráš tam na krídle" z textu neprijemne vyskocil svojou popisnou prozaickostou, zaver akoby staveny na istotu
zovrety text, plny dvojpolovosti, ktore nekoncia pri homonymii svorky - este aj blizkost - vytrhnutie, zelezny rad - makkost, dve strany jednej mince, most, naznaky hladania stredu ako vychodiska (Dáva blízkosť, ale pri pevnom zomknutí riskujeme vytrhnutie), v zavere pekna hra pevna/spevna zem, este lepsi text, ako ten predtym
Inge je nasa tak trochu rodinna znama, cize o tej knihe co-to viem, v
ramci toho, co tu na Slovensku vychadza je pozoruhodna, hoci tie
jazykove hry su casto samoucelne, tu je tvrda kontrarecenzia od Valera Mikulu
http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/ed..., o tej knihe vyslo uz dost vela (protichodnych) textov, najlepsie je si ju precitat, uz je vsak, myslim, rozobrana
viem, ze je to bezne, ale prave preto sa treba tomu vyhybat, mam z toho pocit, ako keby autor nevedel inak prinutit citatela, aby zostal citat dalej, je to nieco podobne, ako ked na konci trapneho serialu ukazu, co bude nabuduce, smiesna barlicka
vidno, ze ta inspirovala diskusia k Toonovi Tellegenovi, predstava toho, ako muz zije s losim (resp. lososim) mladatom je sama osebe zabavna, ale text sa mi zda viac mechanicky nez by sa mi od podobnych textov ziadalo
ukotvenost v tomto jazykovom a kulturnom priestore mi neprekaza, zatial nikto neprejavil zaujem prelozit moje texty do cudzieho jazyka, cize s touto alternativou v tvorbe nekalkulujem, cerpam z jazykovych vrstiev, ktore su mi blizke a k dispozicii
nerozumiem tomu, co myslis oddelovanim poezie od vedy, ja som cital mnozstvo poezie, kde su tvorivym a obohacujucim sposobom vyuzite matematicke postupy (staci si aj tu precitat chaosove kombinatoricke texty), prip. sa cerpa z terminologickych a konceptualnych vrstiev jednotlivych vedeckych disciplin, prave to spajanie navonok nespojitelneho (resp. tradiciou nedovoleneho) je tym carom
vzhladom na tvoje prve slova som dufal, ze budes viac zla, ale k veci - usilie vytvorit program, ktory by vytvaral hotove texty mi je sympaticky, hoci ukryva viacere rizika - tym najvyraznejsim je pre mna po istom case zmechanizovany vysledny produkt bez dalsich tvorivych a inovacnych posunov, to by sa dalo osetrit neustalym inovovanim programu, co je v podstate regularna umelecka tvorba posunuta na inu uroven, cize proti programovaniu nemam nic (vplyv, stopa a tvorivost cloveka je tu zastupena s rovnakou intenzitou - len na inej urovni - ako v pripade "klasickeho" sposobu pisania), dokonca by sa s istym nadhladom dalo povedat, ze pisem preto, lebo neviem programovat
nemyslim si, ze maximalne zdoraznujem formu na ukor obsahu, moze sa zdat, ze forma je az prilis okata a prebija cokolvek za nou, ale mne sa zda obsah mojich textov niekedy az prilis transparentny, v mojom pripade ide v podstate o dosledok unavy a nudy z foriem, ktore poznam, o usilie najst nove sposoby vyjadrenia, ktore by vyznamnejsie aktivizovali citatela/ku (vratane mna), som presvedceny, ze stare formy su do znacnej miery vycerpane a ich ucinok na citatelov/ky nie je vyrusujuci, ale naopak uspavajuci a spazivnujuci
pocas mojej tvorby neprebieha sifrovanie pointy, pretoze sa o ziadnu vedomu pointu neusilujem, vysledny tvar by mal ponukat iste riesenia, pricom pri tvarovani textu sa skor pridrzam istych mojich mentalnych a estetickych struktur nez temy alebo posolstva, ktore chcem vypovedat, pretoze sa domnievam, ze to, co by sa dalo nazvat temou alebo myslienkou, je uz hlboko a neodvratne obsiahnute v tych (navonok formalnych) strukturach
tuto: "S ňou by nemohol spraviť nič, čo mohol spraviť s Jurom. Jej by neprišlo krásne, keby sa ožrala a šablila a on by jej pri tom starostlivo a s láskou držal vlasy. Jemu hej."
tato adaptacia meni povodny zmysel na presny opak
pacil sa mi ten homosexualny (?) motiv, casto mavam podobne pocity, toto mi nejde do hlavy: "Vzťah s ňou bol jednotvárny. Nadnesený, krásny, dýchal surrealistickou mágiou.", v texte su vidiet iste napady (strach z retaze, vztah s jurom, altruizmus s cigaretou), ale predsa len sa mi to zdalo malo
mylis
mam podozrenie, ze tu ide o sutaz o najkratsiu reakciu na moje komentare, si priebezne prva (tymto sa nedozadujem dlhsej reakcie - ved co uz na tie reci mozno povedat)
skutocne ide o slabsi text, v podstate je vyskladany z dvoch momentov - z naliehaveho oslovovania, prip. rozkazovania (povedz atd.) a z enumeracie synonymickych spojeni pomenuvajucich "stred", akuratnost atd.
po niekolkych precitaniach vyvolalo predstavu smrtelnej kolizie cloveka s autom
posledne dva odseky svojim rozkuskovanim (aj prostrednictvom systemu "pomlcky") narusili pomerne dynamicke prve dve tretiny basne, viac by sa mi pacilo, keby tie verse boli dlhsie a nelamali sa po dvoch slovach - zvysilo by to plynulost, posledny obraz sa mi zdal uz dost nasilny
zombie poetry? vzacne vyvazeny obsah aj forma
pre mna urozpravane, akymsi naivnym sposobom rozjarene a s tym zaverecnym zenstvom nechutne (rodovo) stereotypne
je to asi predsa len malo, jedinym tajomstvom je pricina ich rozchodu (ja by som tipoval jej smrt, ale o to tu nejde), detailna opisnost a stylisticka cistota nedokazu vytrhnut osuchanost nametu
pre mna nezaujimavy a roztahany pribeh
ak ide o tvoj styl, tak z mojho hladiska treba pouvazovat o jeho modifikacii, pretoze nielenze nie je nicim zaujimavy a originalny (iste sam poznas viacero autorov, ktori tento sposob v niektorej (!) zo svojich poviedok vyskusali), ale je priam odradzujuci, svoje pravo citatela poznam, dovody, preco som to nezabalil, som uviedol, predmet paranoje bol dost malo na ozvlastnenie, bola to len (nepresvedciva a s prvoplanovou vulgarnostou hraniciaca) kulisa
osobne mi velmi prekazali tie usecne vety, takmer som to pre to ani nedocital, popisovanie predierania sa botanickou zahradou a s tym suvisiace zbieranie zraneni bolo velmi schematicke, akekolvek naznaky dynamiky to stratilo vo chvili, ked zacina scena s posedenim, tu uz som vazne myslel, ze to zabalim, ale uz ked som sa dostal tak daleko (a videl som, ze tu nemas ziadny poriadny komentar), tak som sa premohol, celkovo velmi suchy a popisny styl, pomerne oblubeny literarny motiv paranoje tu nebol nijakym sposobom inovovany alebo ozvlastneny, akekolvek usilia o zart vypalili ako trapnost (signifikantne je zlomenie pistal a behanie dvanastminutovky)
to su v porovnani s hviezdoslavom este celkom obycajne slova, z hladiska slovnej zasoby patri medzi najvacsich guru jednoznacne frantisek svantner, nie je nahoda, ze ho mal rad aj ondrus
peľasť, capina, zhúžvaná?
"hviezdoslavovsky" slovnik?
mne to vyznieva ako kombinacia bulvarnej spravy a anekdoty s dost osuchanym motivom, mna pobavila alternativa citania druhej casti ako takej, ktora sa netyka muza ale kanarika (akoby ten kanarik svojim neskorsim zaradenim v basni a teda vacsou aktualnostou prebil spomienku na muza z uvodu)
mozno prerazame navzajom, ako strpka a laucik, ako breton a peret atd.
len ci by pustili psa s tebou?
to "E" ma aspon drajf, ostatne ani nie
viac ma zaujalo to, ze temou je onania nez same formalne sifrovanie
niektore pasaze kostrbate a lopotne (nemliecne zuby, cely prvy odsek je umelinou presiaknuta konstrukcia - tu pomohlo zhustenie - spojka prec - sloveso "pretvorila" pretransformovat + kostrbaty je aj prvy vers posledneho odseku - prichadzam do oci, posledny vers lacny a na istotu), akurat stred sa prijemne vymyka istou lahkostou, hoci ako obraz vela originality neprinasa
slovo "vzdy" v tebe nevyvolava neprijemne pocity?
narazal som na problem, ci je mozne klasickym sposobom interpretovat kazdy typ textu (aky interpretacny pristup treba zvolit v pripade jazykovych hier, dadaistickych textov atd.?), legitimnym pristupom moze byt aj tebou spominane asociovanie, ktore vsak casto moze ist za hranice toho, co text ako taky ponuka (ak sa pridrzame ecovej teorie, ze text obsahuje iste hranice a obmedzenia, ktore limituju pripadne interpretacie), cize pokojne mozes k textu pristupovat asociacne, ale je asi tazke hovorit o interpretacii (v ecovom zmysle), ak uz, tak nie interpretovanie asociacii, ale popisovanie asociacii, ako zaznam toho, co so mnou text robi
interpretovat asociacie alebo text?
posledny vers svojim tajomstvom a neurcitostou zvlastnym sposobom vyvazuje (alebo doplna?) prve dva expresivne verse, akoby basen z uvodnej jednoznacnej brutalnej polohy posuval inam, jedna interpretacna cesta vedie k samovrazde, pricom meno tu reprezentuje to, co z cloveka po takomto akte zostane, aj postel signalizuje intimny priestor, v ktorom sa takato udalost moze odohrat
trochu mi prekazala ta rozvijajuco-dovysvetluvajuca zatvorka, inak podla mne celkom cista praca, aj prirovnanie vyslo
ten aforisticky uvod sa mi zda skor rozpacity ako duchaplny, zaver posobi izolovane a do stratena, nie je tam silne miesto, len zhrdzavene ortutou zaujme
ide sa to tvarit filozoficko-spekulativne, ale v prvej polovici to posobi naivne a banalne a v druhej insitne, z filozofickeho hladiska sa mi nepaci hierarchizovanie jednotlivin (most je menej ako strom?)
priznam sa, ze mne to nespisovne hupanie udiera do oci, vers "hráš tam na krídle" z textu neprijemne vyskocil svojou popisnou prozaickostou, zaver akoby staveny na istotu
zovrety text, plny dvojpolovosti, ktore nekoncia pri homonymii svorky - este aj blizkost - vytrhnutie, zelezny rad - makkost, dve strany jednej mince, most, naznaky hladania stredu ako vychodiska (Dáva blízkosť, ale pri pevnom zomknutí riskujeme vytrhnutie), v zavere pekna hra pevna/spevna zem, este lepsi text, ako ten predtym
Inge je nasa tak trochu rodinna znama, cize o tej knihe co-to viem, v ramci toho, co tu na Slovensku vychadza je pozoruhodna, hoci tie jazykove hry su casto samoucelne, tu je tvrda kontrarecenzia od Valera Mikulu http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/ed..., o tej knihe vyslo uz dost vela (protichodnych) textov, najlepsie je si ju precitat, uz je vsak, myslim, rozobrana
pre mna je cisty najma zaver, to predtym ani nie, zvlast "príšerne oklamaný" to akosi prilis zjednoznacnuje
formalne hrave, obsahom sentimentalne a trpke akosi pripriamociaro, motivicky kliseovite
hej, aj napriek zdaniu vypocitavosti ide o zaujimavy text
praveze nie
nuka sa to vtedy, ak si ako citatel artterapeutom, ako rozlisis, ci ide o artterapeuticky text?
mas pocit, ze neslo o vycitku?
neviem, ci prave interpretovanie je tym spravnym pristupom k takymto textom
v takto ladenom texte mi to prekaza principialne
viem, ze je to bezne, ale prave preto sa treba tomu vyhybat, mam z toho pocit, ako keby autor nevedel inak prinutit citatela, aby zostal citat dalej, je to nieco podobne, ako ked na konci trapneho serialu ukazu, co bude nabuduce, smiesna barlicka
drsne, krute, stylisticky suverenne, vypocitavo posobiace usilie sokovat a znechucovat sa miesi s ozbrojujucim ucinkom, nanajvys sympaticke