tiez som mal k tejto basni spociatku ambivalentny vztah, mozno som ju aj nenavidel (najma pre usilie, ktore ma stala, pricom s vysledkom som nebol vobec spokojny), ale s odstupom casu ju coraz viac beriem na milost
kto ma dat zaverecnu (a preco zaverecnu?) spatnu vazbu, ked autor/ka otazky ani nevie, ze sa vobec okolo tej otazky dajaka diskusia rozbehla? dunajovi to pravdepodobne niekto napisal na pismak a on to (s velkou pravdepodobnostou) bez vedomia autora/ky vyvesil na citanie, teraz mam pisat dunajovi, aby upozornil pisatela/ku listu na diskusiu na membrane? ved v konecnom dosledku dotycny/a chcel/a odpoved od dunaja a nie od nas
na jednom mieste (teda na citani) nediskutujeme preto, lebo viaceri z nas uz nechcu mat s citanim nic spolocne, to vsak nemoze byt dovod na to, aby sme o tom nediskutovali inde
dunajov namet na diskusiu som sem pastol z toho dovodu, ze sa mi to zdalo zabavne a vlastne je to aj ista reflexia tvorby tunajsich autorov/iek
ktore argumenty boli jednostranne (a co vlastne znamena spojenie "jedstranny argument"?)? a preco ak citis jednostranne argumenty, tak vlastnymi argumentmi nezastupis druhu stranu (povies "pre unavu"?)? zatial len velmi cudnym sposobom moralizujes
otazka narovinu: napisala si tu otazku dunajovi ty?
vobec ti nerozumiem, z reakcie citit len akesi rozcarovanie a unavu, ale co ma znamenat "debaty sem, debaty tam. typu jedna baba povedala", myslim, ze tu padlo niekolko relevantnych argumentov (mimochodom, debata je vzdy o tom, ze jedna baba hovori, resp. aj viac bab), a kde su priame narazky na jeho/jej adresu, ktore sa ti zdaju pod uroven?
zaver sa mi zda dost kostrbaty a nepresvedcivy, spojku "a" v druhom odseku by som vynechal, kedze kvoli nej je citit absencia slovesa v dvojversi s pachom a nohavickami (iba ak by aj pach drhol), po tych expresivnych obrazoch posobi dvojversie so zvodidlami dost prazdno, cize zaver nedorobeny
cela ta otazka je trochu mimo, z relativne blizkej poetiky niekolkych autorov/iek vyvodzuje cele generacne hnutie, pomerne uzkej skupine autorov/iek teda pytajuci/a sa prisudil/a kompetenciu (?) reprezentovat "sucasnu slovensku basnicku generaciu", otazka literarnych trendov je tiez smiesna, pretoze o nicom takom sa neda poriadne hovorit, jestvuje je tu totiz pluralitna situacia, v ramci ktorej uspesne vegetuju postmodernisticke tendencie, tradicionalisticke prudy a rozmanite prieniky medzi nimi
vidno, ze ta inspirovala diskusia k Toonovi Tellegenovi, predstava toho, ako muz zije s losim (resp. lososim) mladatom je sama osebe zabavna, ale text sa mi zda viac mechanicky nez by sa mi od podobnych textov ziadalo
ukotvenost v tomto jazykovom a kulturnom priestore mi neprekaza, zatial nikto neprejavil zaujem prelozit moje texty do cudzieho jazyka, cize s touto alternativou v tvorbe nekalkulujem, cerpam z jazykovych vrstiev, ktore su mi blizke a k dispozicii
nerozumiem tomu, co myslis oddelovanim poezie od vedy, ja som cital mnozstvo poezie, kde su tvorivym a obohacujucim sposobom vyuzite matematicke postupy (staci si aj tu precitat chaosove kombinatoricke texty), prip. sa cerpa z terminologickych a konceptualnych vrstiev jednotlivych vedeckych disciplin, prave to spajanie navonok nespojitelneho (resp. tradiciou nedovoleneho) je tym carom
vzhladom na tvoje prve slova som dufal, ze budes viac zla, ale k veci - usilie vytvorit program, ktory by vytvaral hotove texty mi je sympaticky, hoci ukryva viacere rizika - tym najvyraznejsim je pre mna po istom case zmechanizovany vysledny produkt bez dalsich tvorivych a inovacnych posunov, to by sa dalo osetrit neustalym inovovanim programu, co je v podstate regularna umelecka tvorba posunuta na inu uroven, cize proti programovaniu nemam nic (vplyv, stopa a tvorivost cloveka je tu zastupena s rovnakou intenzitou - len na inej urovni - ako v pripade "klasickeho" sposobu pisania), dokonca by sa s istym nadhladom dalo povedat, ze pisem preto, lebo neviem programovat
nemyslim si, ze maximalne zdoraznujem formu na ukor obsahu, moze sa zdat, ze forma je az prilis okata a prebija cokolvek za nou, ale mne sa zda obsah mojich textov niekedy az prilis transparentny, v mojom pripade ide v podstate o dosledok unavy a nudy z foriem, ktore poznam, o usilie najst nove sposoby vyjadrenia, ktore by vyznamnejsie aktivizovali citatela/ku (vratane mna), som presvedceny, ze stare formy su do znacnej miery vycerpane a ich ucinok na citatelov/ky nie je vyrusujuci, ale naopak uspavajuci a spazivnujuci
pocas mojej tvorby neprebieha sifrovanie pointy, pretoze sa o ziadnu vedomu pointu neusilujem, vysledny tvar by mal ponukat iste riesenia, pricom pri tvarovani textu sa skor pridrzam istych mojich mentalnych a estetickych struktur nez temy alebo posolstva, ktore chcem vypovedat, pretoze sa domnievam, ze to, co by sa dalo nazvat temou alebo myslienkou, je uz hlboko a neodvratne obsiahnute v tych (navonok formalnych) strukturach
tuto: "S ňou by
nemohol spraviť nič, čo mohol spraviť s Jurom. Jej by neprišlo
krásne, keby sa ožrala a šablila a on by jej pri tom
starostlivo a s láskou držal vlasy. Jemu hej."
pacil sa mi ten homosexualny (?) motiv, casto mavam podobne pocity, toto mi nejde do hlavy: "Vzťah s ňou bol jednotvárny.
Nadnesený, krásny, dýchal surrealistickou
mágiou.", v texte su vidiet iste napady (strach z retaze, vztah s jurom, altruizmus s cigaretou), ale predsa len sa mi to zdalo malo
mam podozrenie, ze tu ide o sutaz o najkratsiu reakciu na moje komentare, si priebezne prva (tymto sa nedozadujem dlhsej reakcie - ved co uz na tie reci mozno povedat)
skutocne ide o slabsi text, v podstate je vyskladany z dvoch momentov - z naliehaveho oslovovania, prip. rozkazovania (povedz atd.) a z enumeracie synonymickych spojeni pomenuvajucich "stred", akuratnost atd.
ja tu basen citam metafyzicky, resp. duchovne (s vyraznym spolocensko?-kritickym nabojom), branica - ako cast ludskeho tela, ktora je spata so smiechom - mozno euforiou, cize euforicke a nevyhnutne - fatalne (neubranila) premknutie nekonecnom, co vsak nie je pricinou, resp. zdrojom vazeneho a ceneneho postavenia (v spolocnosti?), ale skor vstupenkou do spolocnosti mensinovych a perifernych (duchovnych) ludi
posledne dva odseky svojim rozkuskovanim (aj prostrednictvom systemu "pomlcky") narusili pomerne dynamicke prve dve tretiny basne, viac by sa mi pacilo, keby tie verse boli dlhsie a nelamali sa po dvoch slovach - zvysilo by to plynulost, posledny obraz sa mi zdal uz dost nasilny
je to asi predsa len malo, jedinym tajomstvom je pricina ich rozchodu (ja by som tipoval jej smrt, ale o to tu nejde), detailna opisnost a stylisticka cistota nedokazu vytrhnut osuchanost nametu
ak ide o tvoj styl, tak z mojho hladiska treba pouvazovat o jeho modifikacii, pretoze nielenze nie je nicim zaujimavy a originalny (iste sam poznas viacero autorov, ktori tento sposob v niektorej (!) zo svojich poviedok vyskusali), ale je priam odradzujuci, svoje pravo citatela poznam, dovody, preco som to nezabalil, som uviedol, predmet paranoje bol dost malo na ozvlastnenie, bola to len (nepresvedciva a s prvoplanovou vulgarnostou hraniciaca) kulisa
osobne mi velmi prekazali tie usecne vety, takmer som to pre to ani nedocital, popisovanie predierania sa botanickou zahradou a s tym suvisiace zbieranie zraneni bolo velmi schematicke, akekolvek naznaky dynamiky to stratilo vo chvili, ked zacina scena s posedenim, tu uz som vazne myslel, ze to zabalim, ale uz ked som sa dostal tak daleko (a videl som, ze tu nemas ziadny poriadny komentar), tak som sa premohol, celkovo velmi suchy a popisny styl, pomerne oblubeny literarny motiv paranoje tu nebol nijakym sposobom inovovany alebo ozvlastneny, akekolvek usilia o zart vypalili ako trapnost (signifikantne je zlomenie pistal a behanie dvanastminutovky)
to su v porovnani s hviezdoslavom este celkom obycajne slova, z hladiska slovnej zasoby patri medzi najvacsich guru jednoznacne frantisek svantner, nie je nahoda, ze ho mal rad aj ondrus
mne to vyznieva ako kombinacia bulvarnej spravy a anekdoty s dost osuchanym motivom, mna pobavila alternativa citania druhej casti ako takej, ktora sa netyka muza ale kanarika (akoby ten kanarik svojim neskorsim zaradenim v basni a teda vacsou aktualnostou prebil spomienku na muza z uvodu)
niektore pasaze kostrbate a lopotne (nemliecne zuby, cely prvy odsek je umelinou presiaknuta konstrukcia - tu pomohlo zhustenie - spojka prec - sloveso "pretvorila" pretransformovat + kostrbaty je aj prvy vers posledneho odseku - prichadzam do oci, posledny vers lacny a na istotu), akurat stred sa prijemne vymyka istou lahkostou, hoci ako obraz vela originality neprinasa
narazal som na problem, ci je mozne klasickym sposobom interpretovat kazdy typ textu (aky interpretacny pristup treba zvolit v pripade jazykovych hier, dadaistickych textov atd.?), legitimnym pristupom moze byt aj tebou spominane asociovanie, ktore vsak casto moze ist za hranice toho, co text ako taky ponuka (ak sa pridrzame ecovej teorie, ze text obsahuje iste hranice a obmedzenia, ktore limituju pripadne interpretacie), cize pokojne mozes k textu pristupovat asociacne, ale je asi tazke hovorit o interpretacii (v ecovom zmysle), ak uz, tak nie interpretovanie asociacii, ale popisovanie asociacii, ako zaznam toho, co so mnou text robi
posledny vers svojim tajomstvom a neurcitostou zvlastnym sposobom vyvazuje (alebo doplna?) prve dva expresivne verse, akoby basen z uvodnej jednoznacnej brutalnej polohy posuval inam, jedna interpretacna cesta vedie k samovrazde, pricom meno tu reprezentuje to, co z cloveka po takomto akte zostane, aj postel signalizuje intimny priestor, v ktorom sa takato udalost moze odohrat
ten aforisticky uvod sa mi zda skor rozpacity ako duchaplny, zaver posobi izolovane a do stratena, nie je tam silne miesto, len zhrdzavene ortutou zaujme
ide sa to tvarit filozoficko-spekulativne, ale v prvej polovici to posobi naivne a banalne a v druhej insitne, z filozofickeho hladiska sa mi nepaci hierarchizovanie jednotlivin (most je menej ako strom?)
priznam sa, ze mne to nespisovne hupanie udiera do oci, vers "hráš tam na krídle" z textu neprijemne vyskocil svojou popisnou prozaickostou, zaver akoby staveny na istotu
zovrety text, plny dvojpolovosti, ktore nekoncia pri homonymii svorky - este aj blizkost - vytrhnutie, zelezny rad - makkost, dve strany jednej mince, most, naznaky hladania stredu ako vychodiska (Dáva blízkosť, ale pri pevnom zomknutí riskujeme vytrhnutie), v zavere pekna hra pevna/spevna zem, este lepsi text, ako ten predtym
tiez som mal k tejto basni spociatku ambivalentny vztah, mozno som ju aj nenavidel (najma pre usilie, ktore ma stala, pricom s vysledkom som nebol vobec spokojny), ale s odstupom casu ju coraz viac beriem na milost
preco prca? ten list je uprimny
to nic, dostala si odpovede, tak si z toho vyber a ak dostanes chut protirecit, mozeme to rozdebatovat
myslel som si - na zaklade slovnych spojeni "sialene metafory" a "slovniky cudzich slov"
dost chaos toto
kto ma dat zaverecnu (a preco zaverecnu?) spatnu vazbu, ked autor/ka otazky ani nevie, ze sa vobec okolo tej otazky dajaka diskusia rozbehla? dunajovi to pravdepodobne niekto napisal na pismak a on to (s velkou pravdepodobnostou) bez vedomia autora/ky vyvesil na citanie, teraz mam pisat dunajovi, aby upozornil pisatela/ku listu na diskusiu na membrane? ved v konecnom dosledku dotycny/a chcel/a odpoved od dunaja a nie od nas
na jednom mieste (teda na citani) nediskutujeme preto, lebo viaceri z nas uz nechcu mat s citanim nic spolocne, to vsak nemoze byt dovod na to, aby sme o tom nediskutovali inde
dunajov namet na diskusiu som sem pastol z toho dovodu, ze sa mi to zdalo zabavne a vlastne je to aj ista reflexia tvorby tunajsich autorov/iek
ktore argumenty boli jednostranne (a co vlastne znamena spojenie "jedstranny argument"?)? a preco ak citis jednostranne argumenty, tak vlastnymi argumentmi nezastupis druhu stranu (povies "pre unavu"?)? zatial len velmi cudnym sposobom moralizujes
otazka narovinu: napisala si tu otazku dunajovi ty?
vobec ti nerozumiem, z reakcie citit len akesi rozcarovanie a unavu, ale co ma znamenat "debaty sem, debaty tam. typu jedna baba povedala", myslim, ze tu padlo niekolko relevantnych argumentov (mimochodom, debata je vzdy o tom, ze jedna baba hovori, resp. aj viac bab), a kde su priame narazky na jeho/jej adresu, ktore sa ti zdaju pod uroven?
zaver sa mi zda dost kostrbaty a nepresvedcivy, spojku "a" v druhom odseku by som vynechal, kedze kvoli nej je citit absencia slovesa v dvojversi s pachom a nohavickami (iba ak by aj pach drhol), po tych expresivnych obrazoch posobi dvojversie so zvodidlami dost prazdno, cize zaver nedorobeny
cela ta otazka je trochu mimo, z relativne blizkej poetiky niekolkych autorov/iek vyvodzuje cele generacne hnutie, pomerne uzkej skupine autorov/iek teda pytajuci/a sa prisudil/a kompetenciu (?) reprezentovat "sucasnu slovensku basnicku generaciu", otazka literarnych trendov je tiez smiesna, pretoze o nicom takom sa neda poriadne hovorit, jestvuje je tu totiz pluralitna situacia, v ramci ktorej uspesne vegetuju postmodernisticke tendencie, tradicionalisticke prudy a rozmanite prieniky medzi nimi
sexualne krvavy text, pointa s panictvom bola az vtipna
vidno, ze ta inspirovala diskusia k Toonovi Tellegenovi, predstava toho, ako muz zije s losim (resp. lososim) mladatom je sama osebe zabavna, ale text sa mi zda viac mechanicky nez by sa mi od podobnych textov ziadalo
ukotvenost v tomto jazykovom a kulturnom priestore mi neprekaza, zatial nikto neprejavil zaujem prelozit moje texty do cudzieho jazyka, cize s touto alternativou v tvorbe nekalkulujem, cerpam z jazykovych vrstiev, ktore su mi blizke a k dispozicii
nerozumiem tomu, co myslis oddelovanim poezie od vedy, ja som cital mnozstvo poezie, kde su tvorivym a obohacujucim sposobom vyuzite matematicke postupy (staci si aj tu precitat chaosove kombinatoricke texty), prip. sa cerpa z terminologickych a konceptualnych vrstiev jednotlivych vedeckych disciplin, prave to spajanie navonok nespojitelneho (resp. tradiciou nedovoleneho) je tym carom
vzhladom na tvoje prve slova som dufal, ze budes viac zla, ale k veci - usilie vytvorit program, ktory by vytvaral hotove texty mi je sympaticky, hoci ukryva viacere rizika - tym najvyraznejsim je pre mna po istom case zmechanizovany vysledny produkt bez dalsich tvorivych a inovacnych posunov, to by sa dalo osetrit neustalym inovovanim programu, co je v podstate regularna umelecka tvorba posunuta na inu uroven, cize proti programovaniu nemam nic (vplyv, stopa a tvorivost cloveka je tu zastupena s rovnakou intenzitou - len na inej urovni - ako v pripade "klasickeho" sposobu pisania), dokonca by sa s istym nadhladom dalo povedat, ze pisem preto, lebo neviem programovat
nemyslim si, ze maximalne zdoraznujem formu na ukor obsahu, moze sa zdat, ze forma je az prilis okata a prebija cokolvek za nou, ale mne sa zda obsah mojich textov niekedy az prilis transparentny, v mojom pripade ide v podstate o dosledok unavy a nudy z foriem, ktore poznam, o usilie najst nove sposoby vyjadrenia, ktore by vyznamnejsie aktivizovali citatela/ku (vratane mna), som presvedceny, ze stare formy su do znacnej miery vycerpane a ich ucinok na citatelov/ky nie je vyrusujuci, ale naopak uspavajuci a spazivnujuci
pocas mojej tvorby neprebieha sifrovanie pointy, pretoze sa o ziadnu vedomu pointu neusilujem, vysledny tvar by mal ponukat iste riesenia, pricom pri tvarovani textu sa skor pridrzam istych mojich mentalnych a estetickych struktur nez temy alebo posolstva, ktore chcem vypovedat, pretoze sa domnievam, ze to, co by sa dalo nazvat temou alebo myslienkou, je uz hlboko a neodvratne obsiahnute v tych (navonok formalnych) strukturach
tuto: "S ňou by nemohol spraviť nič, čo mohol spraviť s Jurom. Jej by neprišlo krásne, keby sa ožrala a šablila a on by jej pri tom starostlivo a s láskou držal vlasy. Jemu hej."
tato adaptacia meni povodny zmysel na presny opak
pacil sa mi ten homosexualny (?) motiv, casto mavam podobne pocity, toto mi nejde do hlavy: "Vzťah s ňou bol jednotvárny. Nadnesený, krásny, dýchal surrealistickou mágiou.", v texte su vidiet iste napady (strach z retaze, vztah s jurom, altruizmus s cigaretou), ale predsa len sa mi to zdalo malo
mylis
mam podozrenie, ze tu ide o sutaz o najkratsiu reakciu na moje komentare, si priebezne prva (tymto sa nedozadujem dlhsej reakcie - ved co uz na tie reci mozno povedat)
skutocne ide o slabsi text, v podstate je vyskladany z dvoch momentov - z naliehaveho oslovovania, prip. rozkazovania (povedz atd.) a z enumeracie synonymickych spojeni pomenuvajucich "stred", akuratnost atd.
po niekolkych precitaniach vyvolalo predstavu smrtelnej kolizie cloveka s autom
posledne dva odseky svojim rozkuskovanim (aj prostrednictvom systemu "pomlcky") narusili pomerne dynamicke prve dve tretiny basne, viac by sa mi pacilo, keby tie verse boli dlhsie a nelamali sa po dvoch slovach - zvysilo by to plynulost, posledny obraz sa mi zdal uz dost nasilny
zombie poetry? vzacne vyvazeny obsah aj forma
pre mna urozpravane, akymsi naivnym sposobom rozjarene a s tym zaverecnym zenstvom nechutne (rodovo) stereotypne
je to asi predsa len malo, jedinym tajomstvom je pricina ich rozchodu (ja by som tipoval jej smrt, ale o to tu nejde), detailna opisnost a stylisticka cistota nedokazu vytrhnut osuchanost nametu
pre mna nezaujimavy a roztahany pribeh
ak ide o tvoj styl, tak z mojho hladiska treba pouvazovat o jeho modifikacii, pretoze nielenze nie je nicim zaujimavy a originalny (iste sam poznas viacero autorov, ktori tento sposob v niektorej (!) zo svojich poviedok vyskusali), ale je priam odradzujuci, svoje pravo citatela poznam, dovody, preco som to nezabalil, som uviedol, predmet paranoje bol dost malo na ozvlastnenie, bola to len (nepresvedciva a s prvoplanovou vulgarnostou hraniciaca) kulisa
osobne mi velmi prekazali tie usecne vety, takmer som to pre to ani nedocital, popisovanie predierania sa botanickou zahradou a s tym suvisiace zbieranie zraneni bolo velmi schematicke, akekolvek naznaky dynamiky to stratilo vo chvili, ked zacina scena s posedenim, tu uz som vazne myslel, ze to zabalim, ale uz ked som sa dostal tak daleko (a videl som, ze tu nemas ziadny poriadny komentar), tak som sa premohol, celkovo velmi suchy a popisny styl, pomerne oblubeny literarny motiv paranoje tu nebol nijakym sposobom inovovany alebo ozvlastneny, akekolvek usilia o zart vypalili ako trapnost (signifikantne je zlomenie pistal a behanie dvanastminutovky)
to su v porovnani s hviezdoslavom este celkom obycajne slova, z hladiska slovnej zasoby patri medzi najvacsich guru jednoznacne frantisek svantner, nie je nahoda, ze ho mal rad aj ondrus
peľasť, capina, zhúžvaná?
"hviezdoslavovsky" slovnik?
mne to vyznieva ako kombinacia bulvarnej spravy a anekdoty s dost osuchanym motivom, mna pobavila alternativa citania druhej casti ako takej, ktora sa netyka muza ale kanarika (akoby ten kanarik svojim neskorsim zaradenim v basni a teda vacsou aktualnostou prebil spomienku na muza z uvodu)
mozno prerazame navzajom, ako strpka a laucik, ako breton a peret atd.
len ci by pustili psa s tebou?
to "E" ma aspon drajf, ostatne ani nie
viac ma zaujalo to, ze temou je onania nez same formalne sifrovanie
niektore pasaze kostrbate a lopotne (nemliecne zuby, cely prvy odsek je umelinou presiaknuta konstrukcia - tu pomohlo zhustenie - spojka prec - sloveso "pretvorila" pretransformovat + kostrbaty je aj prvy vers posledneho odseku - prichadzam do oci, posledny vers lacny a na istotu), akurat stred sa prijemne vymyka istou lahkostou, hoci ako obraz vela originality neprinasa
slovo "vzdy" v tebe nevyvolava neprijemne pocity?
narazal som na problem, ci je mozne klasickym sposobom interpretovat kazdy typ textu (aky interpretacny pristup treba zvolit v pripade jazykovych hier, dadaistickych textov atd.?), legitimnym pristupom moze byt aj tebou spominane asociovanie, ktore vsak casto moze ist za hranice toho, co text ako taky ponuka (ak sa pridrzame ecovej teorie, ze text obsahuje iste hranice a obmedzenia, ktore limituju pripadne interpretacie), cize pokojne mozes k textu pristupovat asociacne, ale je asi tazke hovorit o interpretacii (v ecovom zmysle), ak uz, tak nie interpretovanie asociacii, ale popisovanie asociacii, ako zaznam toho, co so mnou text robi
interpretovat asociacie alebo text?
posledny vers svojim tajomstvom a neurcitostou zvlastnym sposobom vyvazuje (alebo doplna?) prve dva expresivne verse, akoby basen z uvodnej jednoznacnej brutalnej polohy posuval inam, jedna interpretacna cesta vedie k samovrazde, pricom meno tu reprezentuje to, co z cloveka po takomto akte zostane, aj postel signalizuje intimny priestor, v ktorom sa takato udalost moze odohrat
trochu mi prekazala ta rozvijajuco-dovysvetluvajuca zatvorka, inak podla mne celkom cista praca, aj prirovnanie vyslo
ten aforisticky uvod sa mi zda skor rozpacity ako duchaplny, zaver posobi izolovane a do stratena, nie je tam silne miesto, len zhrdzavene ortutou zaujme
ide sa to tvarit filozoficko-spekulativne, ale v prvej polovici to posobi naivne a banalne a v druhej insitne, z filozofickeho hladiska sa mi nepaci hierarchizovanie jednotlivin (most je menej ako strom?)
priznam sa, ze mne to nespisovne hupanie udiera do oci, vers "hráš tam na krídle" z textu neprijemne vyskocil svojou popisnou prozaickostou, zaver akoby staveny na istotu
zovrety text, plny dvojpolovosti, ktore nekoncia pri homonymii svorky - este aj blizkost - vytrhnutie, zelezny rad - makkost, dve strany jednej mince, most, naznaky hladania stredu ako vychodiska (Dáva blízkosť, ale pri pevnom zomknutí riskujeme vytrhnutie), v zavere pekna hra pevna/spevna zem, este lepsi text, ako ten predtym