neón je plný zŕn
ktoré bránia
v
plynulej inhalácií
permutujú
celkom
ľubovoľne
a smrť sa sťažuje
na plané poplachy
starý chlap na
komickom bicykli
trúbi na plastovú trúbku
na riadení
volá
na
špinavého psa
ktorý
beží popri ňom a
uhýba si z
okolitých
ešte špinavších kaluží
ísť ďalej znamená
balansovať na
krídlach
dvojplošníkov
z prvej svetovej a
nespadnúť a
zmieriť sa
s tým, že z jedinej istoty
pod nohami
teraz
padajú bomby
rovno na psa
a na jeho muža na bicykli
pováľajú neónky, rozsypú
tie
plynné zrná
a pilot spraví dokonalú
piruetu
riadim sa heslom - kostrbatost mojich textov rozvija citatelovu predstavivost :-) dík
čosi na tom okamihu bude, ked si to tak skutočne neskutočne predstavujem... viem v tom nájsť chvejivé zárezy! ..možno by to predsalen chcel otrochu zosekať...
beriem.. a co tie nepribehove pasaze? (bez rypania, cisto zo zaujmu)
pre mna nezaujimavy a roztahany pribeh
mne sa osobne lubi prechod od prvej k druhej strofe - akoby tam bola mierna zmena stylu...
mne celkovo hej
okej.. dik... hmm.. tak ponecham psovi jeden privlastok...
bicykel taky naozaj bol.. to ma ale neospravedlnuje, lebo ho citatel nevidel.. ale pride mi skoda neponechat tam detaily.. aj ked to moze trochu uberat na udernosti a hutnosti..
napr v druhej strofe opis bicykla s riadenim, ix privlastkov psovi [spoteny pes?] - pravdepodobne to posobi tak aj kvoli kratkosti versa
edit. prva strofa je pre mna akasi neurcita, rozhadzana, naopak, posledne verse [jeho muz] mi pridu schopnejsie ovela
jednoznacne pre mna viac druha polovica textu
neviem, co by som kde sekal popravde. co ti tam pride zbytocne?
bud zosekat alebo zintenzivnit
Poslať nový komentár