októbrový nečas

Dážď  by zmyl jej bolesť

keby že sa nebojí postaviť sa

nahá medzi stromy

a čakať na tie vyslobodzujúce

kvapky čistoty

 

vietor by odfúkol

ťažobu z pŕs

keby že naberie odvahu

urobiť aspoň  krôčik

od múru pri ktorom sa jej tak dlho zdalo

že ju podopiera

 

skoro

prišiel nečas 

začiatkom októbra  

 

náhle

 

múr sa zrútil  

fúka studený vietor

a ťažké kvapky

hlučne dopadajú na strechu

 

ešte stále sa bojí  

 

hluku

 

opiera sa o studené  okno

a závidí oslobodzujúcim  kvapkám

že sa môžu túliť

k listom jej obľúbeného stromu

ktorý ich s prirodzenou samozrejmosťou púšťa

vždy na jeseň na slobodu

 

a čaká

 

na vietor

lebo dúfa, že jej donesie

odvahu

 

na noc

lebo verí, že dopraje jej telu

úľavu

 

čaká

 

na dni keď dážď s vetrom budú jej spojencami

a budú ju láskať

bez obáv

zo strát

a bez klamaní.