Protiúder

nepaci sa mi to James - necim z toho - je to Produkt specializovanej mysle

nehnevaj sa stary

nejak mi tu nerezu nasobne privlastky, ktore pre mna nerozvijaju a nepridavaju hodnotu, prva cast je brutalne presponovana (nestacila by miesto ostro vystupujucej zrohovatenej casti vtacej hlavy proste vtacia hlava?)

a ultimativny je parafraza nejakej uputavky na akcny film? protiuder v sebe obsahuje uz dost velku davku udernosti, takto to je bombasticke

skrytu filmovost nachadzam aj (uz) v motive utociaceho vtactva (Hitchcock)

v strednej casti sa stretava formalny (vyraz taky, ze sa casto pouziva v matematickom slangu) a nastrbeny (prehodeny slovosled) jazyk

geometricka interpretacia, gule nulovej velkosti, je vsak trivialna — dalsia vec, ktorej tu nemozem prist na chut

a nasadeniu abstraktneho myslienkoveho javu na konkretnu anatomicku jednotku (dokonca usta) tiez, mozno nie vo vseobecnosti, ale v tomto pripade je potencionalny efekt inhibovany tym, ze mi to zas evokuje cast nejakeho popularnejsieho filmu, alebo pesnicky (alebo je to proste fadna metafora)

prekvapilo ma to, keď som si to tak nejak porovnal s tými predchádzajúcimi. Nazval by som to moderným nadrealistickým počinom :) najmä tá časť so spevavcami mi pripomínala Fabryho

nadinterpretacia c. 1: [tzv. okamzity vnem] - samozrejme, hlasivky a spev, v prvom rade mi napadlo, ze hlasivky nekonaju protichodny pohyb a chcela som si trosku zadrapit

nadinterpretacia c. 2: [tzv. prespekulacia] lyricky subjekt ma pocit, ze ho zahrna mnozstvo poetiky sta sladky spev vtaci - toto je protiuder

nadinterpretacia c. 3: obraz vyroby leptanej vyzdoby v sklarnach v lednickom rovnom - napol manualne pristroje podobajuce sa na vtaciky vydobavajuce vzory - nasledne na to, rozbijanie minimalne dvoch poharov o seba, nasledne na to, vykrik