1 hlas
už zrejú
uťahané, bratislavské oblaky
továrensky pestré proti slnku
a ja
sa kotúľam po obruse zeme
kde len gravitácia
vtesnaná do môjho tela
krivkami chrbtice utvára
parametre priestoru
dlaň sa jej kĺže
a tak zaťahá takmer taktne
za nitky prstov premietača, ktorý vloží pohľad
Lautrecovej mačky do okoloubiehajúcej krajiny
a úľavne si potiahne zo vzduchu
aby mohol rezolútne vykričať
do záhybov látky
posolstvo podčiarknuté v pieskovci dlažby
topánkou veľkosti 32
nestúpajte na čiary!
zvlastne, ale tu sa zhodnem s hal, toto rozsafne a marnive poetizovanie mi je bytostne cudzie
hmm.. nemam rada texty spoliehajuce sa na metafory
už zrejú
uťahané, bratislavské oblaky
továrensky pestré proti slnku .... perfektne ..... inak ma stale rusi posledny vers :)
inak na tomto nevhodnom odkaze priatelom a suputnikom stale trvam...
Poslať nový komentár