1 hlas
už zrejú
uťahané, bratislavské oblaky
továrensky pestré proti slnku
a ja
sa kotúľam po obruse zeme
kde len gravitácia
vtesnaná do môjho tela
krivkami chrbtice utvára
parametre priestoru
dlaň sa jej kĺže
a tak zaťahá takmer taktne
za nitky prstov premietača, ktorý vloží pohľad
Lautrecovej mačky do okoloubiehajúcej krajiny
a úľavne si potiahne zo vzduchu
aby mohol rezolútne vykričať
do záhybov látky
posolstvo podčiarknuté v pieskovci dlažby
topánkou veľkosti 32
nestúpajte na čiary!