poézia v priestore

0 hlasov

V provincii Rjo andži sa nachádza asi najslávnejšia zen „japonská“ záhrada. Kamene v piesku sú usporiadané v kombinácii 5,2,3,2,3 tak, aby návštevník záhrady nikdy a zo žiadneho uhlu nevidel všetkých 15 kameňov naraz.

 

Rovnaký pocit som mala včera v Národní galerii, keď  som sa dívala z piateho poschodia na poschodie tretie. (pozn. Národní na Veletržní je postavená tak, že v strede budovy je diera – asi kvôli stropnému svetlu a vy chodíte na jednotlivých poschodiach dookola – sú tam zábradlia, niekde sklo). Na treťom poschodí sa nachádzala výstava Jiřího Valocha – Instalace. Boli to čierne namaľované slová na bielych stenách. Základom celého tohto konceptualistického počinu bolo usporiadanie priestrou. V priestore sa nachádzali ďalšie priečky rôznych dĺžok, samostatné múry, pôsobilo to z vnútra trocha ako menšie bludisko. Z piateho poschodia to pôsobilo asi takto. Všimla som si niečo na treťom. Slová. Prečítala som na rôznych stenách a podlahe napísané toto:

 

Do nekonečna tratící se podlahy

 

Prešla som dva metre, priečky zakryli výhľad na niektoré zo slov a odrazu text bol:

 

Bíle na černém tratící se slova

 

Po ďalšej prechádzke

 

Černé slova jako nekonečna. Nezapomenutelné.

 

A ďalej.

 

Ona. Pes jménem láska. Nezapomenutelné.

 

 

Keď som došla na miesto činu. Boli na samostatnej stene rôzne veľké slová z ktorých som predtým z piateho nikdy nevidela celý zvyšok. Stálo tam: černé slova , bílé stěny. Nezapomenutelné.

 

Valoch sa neobmedzoval na nič, na podlahe bolo napríklad vtipne poznamenané

 

Čtyři slova na podlaze.

 

Myšlienky medzi podlahou a stropom. Akoby ste stáli v centre psychologického výskumu. Vidíte jednoduché slová a skladáte si veci, ktoré vám osobne dávajú zmysel. Možno nikomu inému nie. Umenie pre umenie. Zahrnutý v centre bielej a čiernej – ste jej súčasťou. Chodíte v zamurovanom priestore a objavujete nové a nové možnosti len vďaka zmene uhlu pohľadu.

 

Ako napísal Walter de Maria:    Oko + vedomie : vedomie – oko

 

Vzorec je na svete. Záhadne jednoduché dielo má občas účinok  ako náboženský symbol, alebo základná filozofická otázka. Otvára nám možnosti a vedie k tomu, aby sme sa zamysleli nad významom tejto práce nie ako javu, ale ako kombinácie rôznych javov,  ktorých súčasťou je aj vlastná existencia pozorovateľa.

 

Obrázok používateľa NEpoviem
Št, 07. 10. 10 - 20:04 ad poézia v priestore | NEpoviem

Čtyři slova na podlaze.

atd ... sa mi páči

Obrázok používateľa James Juyce
Ne, 07. 02. 10 - 16:30 ad poézia v priestore | James Juyce

nielen na tvoje stastie, ked budem najblizsie v prahe, tak sa tam urcite pojdem pozriet

Obrázok používateľa hal
Ne, 07. 02. 10 - 15:26 ad poézia v priestore | hal

na moje stastie si to ng ponechala s nalepkou stalej expozicie

Obrázok používateľa James Juyce
Ne, 07. 02. 10 - 14:37 ad poézia v priestore | James Juyce

ten koncept je dost pozoruhodny a iste by si zasluzil aj hlbsi interpretacny vykon, ale chapem, ze to nebolo celkom tvojou ambiciou, mimochodom, nerozumiem tomu "vcera", ked podla internetu sa vystava konala pred vyse tromi rokmi

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.