poézia v priestore

V provincii Rjo andži sa nachádza asi najslávnejšia zen „japonská“ záhrada. Kamene v piesku sú usporiadané v kombinácii 5,2,3,2,3 tak, aby návštevník záhrady nikdy a zo žiadneho uhlu nevidel všetkých 15 kameňov naraz.

 

Rovnaký pocit som mala včera v Národní galerii, keď  som sa dívala z piateho poschodia na poschodie tretie. (pozn. Národní na Veletržní je postavená tak, že v strede budovy je diera – asi kvôli stropnému svetlu a vy chodíte na jednotlivých poschodiach dookola – sú tam zábradlia, niekde sklo). Na treťom poschodí sa nachádzala výstava Jiřího Valocha – Instalace. Boli to čierne namaľované slová na bielych stenách. Základom celého tohto konceptualistického počinu bolo usporiadanie priestrou. V priestore sa nachádzali ďalšie priečky rôznych dĺžok, samostatné múry, pôsobilo to z vnútra trocha ako menšie bludisko. Z piateho poschodia to pôsobilo asi takto. Všimla som si niečo na treťom. Slová. Prečítala som na rôznych stenách a podlahe napísané toto:

 

Do nekonečna tratící se podlahy

 

Prešla som dva metre, priečky zakryli výhľad na niektoré zo slov a odrazu text bol:

 

Bíle na černém tratící se slova

 

Po ďalšej prechádzke

 

Černé slova jako nekonečna. Nezapomenutelné.

 

A ďalej.

 

Ona. Pes jménem láska. Nezapomenutelné.

 

 

Keď som došla na miesto činu. Boli na samostatnej stene rôzne veľké slová z ktorých som predtým z piateho nikdy nevidela celý zvyšok. Stálo tam: černé slova , bílé stěny. Nezapomenutelné.

 

Valoch sa neobmedzoval na nič, na podlahe bolo napríklad vtipne poznamenané

 

Čtyři slova na podlaze.

 

Myšlienky medzi podlahou a stropom. Akoby ste stáli v centre psychologického výskumu. Vidíte jednoduché slová a skladáte si veci, ktoré vám osobne dávajú zmysel. Možno nikomu inému nie. Umenie pre umenie. Zahrnutý v centre bielej a čiernej – ste jej súčasťou. Chodíte v zamurovanom priestore a objavujete nové a nové možnosti len vďaka zmene uhlu pohľadu.

 

Ako napísal Walter de Maria:    Oko + vedomie : vedomie – oko

 

Vzorec je na svete. Záhadne jednoduché dielo má občas účinok  ako náboženský symbol, alebo základná filozofická otázka. Otvára nám možnosti a vedie k tomu, aby sme sa zamysleli nad významom tejto práce nie ako javu, ale ako kombinácie rôznych javov,  ktorých súčasťou je aj vlastná existencia pozorovateľa.