Ja viem, že ťa ten sklad láka. Už si kvôli nemu prestál veľa nocí nad sporákom v kuchynke osvietenej modrým plynom. Vypil veľa kávy. Skoro sa prefajčil k rakovine.
Z balkóna je na ten sklad výhľad. Príšerne chladom vreštiace železné konštrukcie poprekladané debnami s neurčitým obsahom. Napadá ti – ideálne miesto na vraždu. Čímsi pulzujúcim, čo celý sklad neodškriepiteľne vyžaruje, by celá situácia dostala komorný spád.
Chvíľami uvažuješ, že sa tam zabývaš. Oklamať strážne beštie nemôže byť také ťažké, hovoríš si. Ak by som bol niečo viac, ako len úslužný sprostredkúvateľ tvojich rozhádzaných myšlienok, označil by som ťa za utopistického chuja.
Nákresy rozvežané po tvojej chladničke: debny zvnútra. Dosadil si si do nich cigarety, alkohol, zbrane a klince. Kreslíš ďalej. Samé veľké nákresy a plány, čo vyrabuješ ako prvé. Čoho sa dotkneš ako prvého. Upokojím ťa – sú aj oveľa zúfalejšie hnacie motívy, ako tajomné sklady. Nespadol si až tak hlboko, že by si si musel hľadať spoločensky prijateľný hybný bod tvojej existencie. Vegetariánstvo alebo vieru. Ale na moje slová nedávaj. Prihováram sa k tebe z najhlbšieho morálneho dna.
Nebolo to vždy takto.
Mal si chlapa. Dávnejšie. Nie nadlho. Bol to iniciatívny blb, čo si myslel, že sa mu podarí vytiahnuť ťa z tvojho toxického bahna. Ty si sa v ňom ochotne rochnil ako hroch, nedbajúc na:
Jeho neustále návrhy výletov. Do prírody, do lesa, na pole, za starý mlyn, kde si vraj parádne zasúložíte medzi múkou, možno prehovoríte aj starého mlynára. (Pre tvoje industriálne fetiše nemal pochopenie.)
Jeho bytovú dekoráciu. Do obývačky lososová, do spálne cyklaménová.
Jeho návrhy na zdravú výživu. Losos s cyklaménovou omáčkou.
Keď ťa omrzeli všetky tie múčne súlože, zmlátil si ho rúrkou od vysávača. Vraj nech si tiež užije trochu industriálneho materiálu. Odišiel. Jackpot pre teba, priateľu.
Vyblokoval si výčitky svedomia. Máš v tom solídnu prax. Výčitky ti odjakživa sugestívne vštepovali. Prisahal by si, že už pri kojení ti matka ticho ševelila do ucha, že to, čo cmúľaš v ústach, je odporné a najlepšie spravíš, ak sa tomu budeš do smrti vyhýbať.
Tvoja náklonnosť k chladným kovom a plastom prepukla už v útlom veku. Ďalšie vštepované výčitky, ktoré si bol nútený naučiť sa vyblokovať: tvoje útle prepubescentné ohanbie šúchajúce sa o rebrovitú konštrukciu radiátora.
Vyblokovať výčitky z jednej nakladačky človeku, ku ktorému ťa okrem konečníku pútalo pramálo, pre teba nepredstavovalo najmenší problém.
Všetko si pomyselne preniesol do toho skladu. Fyzicky si s tým začal až o pár dní neskôr – zopár potom presiaknutých handier, obojok zo psa, ktorého si kedysi vlastnil (a dokonca mal rád), iné nepodstatné predmety, ktoré by som mohol lacne prirovnať k motívom.
Ešte chvíľu si so zbaleným kufrom stupňoval napätie a keď už bolo na prasknutie neznesiteľné, keď už každá častica tvojej rozkysnutej hmoty trpela, rozrazil si dvere (nezamkol si) a rozbehol si sa smerom ku skladu.
Stojac medzi chladnými debnami si i pripadal stratený ako decko vo veľkomeste. Položil si ruky na studený zámok. Začul si zavrčanie. Strážny pes na teba ceril zažltnuté zuby. Zovrel si v ruke obojok, chrbtom si sa zosunul pozdĺž debny a ticho si sa rozchichotal.
Už sa teším, ako si to za pár hodín vypočujem.
je to celkom mozne
(mozno preto, ze si mal za kazdou cislovanou polozkou prazdny odstavec -> vkladaci system si myslel, ze zacinas stale odznova)
cislovanie bolo povodne 1 2 3, neviem preco mi to vkladaci system membrany prepisal vsetko na jednotky.
dakujem inak.
pre mna pomerne zaujimave (a to nielen pre homosexualnu vsuvku), paci sa mi uhranciva fascinacia skladom a jeho tajomstvom a tiez zvolena forma rozpravaca, mozno ma trochu sklamal zaver, okrem toho tam mas zopar stylistickych kostrbatosti (Príšerne chladom vreštiace železné konštrukcie poprekladané debnami s neurčitým obsahom. Čímsi pulzujúcim, čo celý sklad neodškriepiteľne vyžaruje, by celá situácia dostala komorný spád. Nákresy rozvežané po tvojej chladničke: debny zvnútra.), to cislovanie je tiez skor cudne ako funkcne
rozsah som zrubal najmensi, aky som vedel, dik za koment
pripada mi zvlastna. neviem k nej priradit iny privlastok momentalne. (ani sa mi nechce)
co ale neubera na fakte, ze ma to celkom bavilo (docitat)
zaujimavo vystupnovana pointa, ktora nie je vtierava a text je tak prijemne sugestivny
plusom je pre mna priestor pre citatela.
na druhej strane, ten isty efekt si mohol docielit aj mensim rozsahom
Poslať nový komentár