Držím sa tenkých vetiev
tú chvíľočku sa mi pošťastí
biely altánok, beh po lúke
lupene sa tancujúc v povetrí
otrú o jej dlhé šaty
plazivo sa okolo mňa hmýria fúrie
vešajú mi na prsia ťažký strach
a keď prudšie zaprší
s blysnutím úškrnu kvety uletia
...ja tu však musím stáť naďalej
Ja sa pripajam k nazorom, ktore tu padli predo mnou...
Mne osobne naviac prekazal zaver, ktory mi prisiel asi najkliseovitejsi a velmi explicitny
tie zdrobneninky su ozaj ako past na oko. to iste pri lacnom tazkom strachu..
vďaka všetkým za komentár, ťažký strach bol skôr myslený v kilách, vo fyzickej hmotnosti, ale mozno si to tak myslel a je to lacne aj tak, kazdopadne diky za bohatu reakciu, skoda ze prave pri tomto..
prekvapilo ma to, najprv som si myslel, že je to len nevydarený štart básne a dúfal, že plynule prejde do niečoho zaujímavého, iného.
cele taky uskrn
Myslím, že trocha /zvládnutej/ patetickosti občas nezaškodí. Mne text námetovo vyhovuje. Čo sa týka obraznosti, nie vždy potrebujem metafory na piatu mocninu /aj keď občas padne experiment fajn - práve som sa kde-tu dobre pobavil na šulejovi p./. Je pravda, že tento text na mňa pôsobí ako jeden zo slabších od teba, ale pre mňa má svoje čaro /aj keď možno lupeňmi a lúkou a neviem čím gýčové/. Najviac ma zaujali fúrie a posledný verš.
tak zas negycovitost metafor neznamena nutne, ze budu "metafory na piatu" a nezrozumitelne atd. .. ta priepast sa robi moc velka.. sak si spomen, sam si mi hovoril, "noc je vyvratena bana" ? :)
S tým samozrejme súhlasím :)
jj, Július Lenko: "svetlo je vlastne prevrátená rukavica bane" báseň Svár, zbierka Objatie 1970
dokonca este lepsie :)
akoby tu islo o vyjadrenie prudkych zmien nalad, prve dva odseky reprezentuju zaciatocnicky romanticky gyc (najma tie dve zdrobneniny za sebou ma odrovnali a samozrejme luka, lupene, tanec, dlhe saty), treti odsek pokracuje v nadhodenej poetickej patetickej linii z 19. storocia (uz len rymy chybaju), ale s opacnym nabojom, velky krok dozadu tento text, pateticke, gycove
Poslať nový komentár