Áno. Áno, pane. Áno, veľmi. Áno, chápem. Samozrejme. Súhlasím. Platí! O.K.. Nemám námietky. Dobre. Súhlasím s vami. To je ono. S radosťou. To je pravda. Máte pravdu. Správne. Skutočne. Výborne. Veľmi dobre. Nie. Nie, pane. Nie, nikdy. Nie, to je zbytočné. Nikdy. Nikdy viac. Tiež nie. Nikto. Vôbec nie. To nie je pravda. Ani nápad! To nie je možné. To je lož. Klameš. Žiadny. Nie, naopak. V žiadnom prípade! Radšej nie. To je ale hlúposť! Ani vo sne! Už ani slovo. To tak ešte chýbalo! To nám tak ešte chýbalo! To nikdy nepripustím. Ľutujem. To nestojí za to. Už som povedal, že nie. Nechce sa mi. To mi nenapadlo. Nesúhlasím.
samozrejme, preto je dobre vzdy poznat kontext, z ktoreho dany text vyrasta, napr. filozofia tohto textu odkazuje na principy, ktore v hudbe zaviedol john cage - konkretnejsie: zakomponovanie rozlicnych ruchov, zvukov bezneho okolia, hlukov atd., ako by sa to dalo uplatnit v literature? azda tak, ze clovek prevezme dajaky neesteticky text, prip. viacero textov aj s chlpmi a urobi kompoziciu, ktora sa primarne neriadi ani estetickymi kriteriami, ani autorovou psychickou subjektivitou
ok, chapem / beriem
druha strana mince je, ze toto tvrdenie moze vytvarat situaciu, v ktorej by (prehanam) nebolo mozne diskutovat o ziadnom texte inak ako o celku - ked sa tak jeho autor rozhodol a urcil jeden pristup za pravy a vhodny.
takto: tu ide o text, v ktorom treba akceptovat a prijimat akekolvek navonok rusive a nekonzistentne momenty, usilie o logicke pochopenie a vyklad textu sice moze priniest iste vysledky a azda aj pozitok, ale filozofia tohto textu mieri prave k prijatiu vsetkoho, co text prinasa
beriem, zovseobecnit takto tvoj pristup k tvorbe je hlupost.
narazal som na to, ze cast textu od prveho "nie" je sledom fraz, ktore evokuju urcity konflikt vo faze negacie oponentovho vyroku, naopak frazu "to mi nenapadlo" by som ak zaradil do aktu konfliktu, tak niekde, kde sa prichadza ku konsenzu, je to skor ucastnikove ospravedlnenie ako negacia oponentovho vyroku. v tom kontexte by sa mi zdala vhodnejsia formulacia "To by mi nenapadlo" (ktora sice evokuje rozpor v etickych zasadach oponentov, no predsa je podla mna jednoduchsie ju supnut do tej skatulky). ale samozrejme, je mozne, ze som to nepochopil.
mohol by si mat pravdu v pripade, ze by sa tento text riadil tym, ako si charakterizoval princip mojich inych textov, ale odhliadnuc od toho, ta veta ma svoju logiku v tom, ze ide o negaciu
hm, pride mi, ze v tvojich textoch hra logika a hra s vyznamovostou podstatnu rolu. ak teda v texte zbadam vetu, ktora je jedina vyznamom odlisna od ostatnych, automaticky mi naskoci otazka.
nie je to o tom, ze by nezamernost v mojich ociach text degradovala (koniec koncov - ako ju dokazat?), je tiez mozne, ze ty sam interpretujes vyznam tej vety inak ako ja.
pri tomto type tvorby sa pytat na zamer jednotlivych prvkov - viet je mierne neadekvatne
"To mi nenapadlo" vytŕča zámerne?
Poslať nový komentár