žltkasté

0 hlasov


ránko ako ušité zo psa, človeče
a roztekajúca sa tvár, samozrejme
v lehu na posteli, samozrejme
v lucídnom sne o experimentálnej poézii

počula som kvákať sliepky
myslím, že o literárnej kritike a boli celkom vtipné
kým pečúce slnko malo od vtipu ďaleko


"ale ja som užasny," vravel niekto


sliepky písali básne a ja som zvracala v sklade
experimentálnej poézie, ale bola som šťastná, pretože
niektoré knihy boli občas aspoň trochu inteligentné 




Ne, 30. 11. 14 - 11:31 ad žltkasté | uran

nerád spomaľujem život tohto litrárneho servera, ale toto je úžasne!

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.