keď mlčíme
je to možno preto
lebo každé slovo čo máme v tej chvíli na jazyku
nám príde naraz banálne
a tak ho radšej ani nevyslovíme
keď rozprávame
je to možno preto
lebo každá chvíľa ticha čo máme v hlave
nám príde naraz desivá
a tak ju radšej umlčíme slovami
ahoj, paci sa mi tvoja prva verzia, to s tym minimalizmom ma desi.. na mna prilis vela ticha. Az tak vela, ze mi pride zbytocne mlcat tam kde sa da este nieco povedat. :)
asi máš pravdu...
zakladám do šuflíka teda zatial radšej
hračku som pochopila, ale znie mi samoúčelne v hŕbe tých /pomocných/ slov v tvojom príspevku.
nevyniká, odtáva nepovšimnutá
a tvoj minimalistická úprava, mi nepríde minimalistická, lebo : zas si pomáhaš slovom "čo" nás, "čo" sú. zatajujúc a umlčiavac, okrem toho, že sú krkolomné, znejú dosť archaicky
hm, ešte takto by som upravil /keď už minimalizmus/:
mlčíme
zatajujúc
/slová
čo sú
banálne/
rozprávame
umlčiavac
/ticho
čo nás
desí/
a názov... to je predsi slovná hračka /od Momentálna indispozícia/
odporúčam názov
"čo?"
v šikmých zátvorkách máš odpovedede
/použila som tvoju mentálnu dispoziciu a klučové slová v nej, a dala som tomu formu hádanky /
aby to celé neznelo triviálne a premúdrelo
aľe
aby sa myšlienka zachovala
a vyskúšen zmeniť názov
/ znie
podľa mňa
ako diagnóza /
v sprievodnej správe :)
ukecanéééé, mudrlantskééé, boris :)
čo tak trocho zostrihať?!
vyskúšen takto:
keď mlčíme
nevyslovujeme
/ slová
podľa nás
banálne /
keď rozprávame
umlčíme slovami
/ ticho
ktoré nás
desí /
.
fejsbukowski
znie to nelichotivo, ale aj tak vďaka
(začína mi to trochu pripomínať nejaký fejsbukovský status, ale pôvodné ambície toho textu neboli vyššie než akútny výron myšlienok, náhle povzdychnutie)
tym vlockovskym som mal predovsetkym namysli cosi ako "mudre" - len takym poklesnutym sposobom
dik... vločku nesledujem
a, hej, príde mi, že je to asi fakt nespisovné...
trochu vlockovske, ale co uz, mimochodom, tvar "pride mi" nie je prave najspisovnejsi
Poslať nový komentár