S prózou a poéziou je to asi tak, že väčšmi ma bavia vedecké teórie, prípadne teória a dejiny hudby, dejiny výtvarného umenia, texty výtvarníkov... Považujem ich často za vydarenejšie, presnejšie, jadrnejšie ako všelijakú oficiálne uznávanú, ovenčenú, glorifikovanú literatúru - a z tejto pozície sa mi zdá nezmyselné riešiť napríklad to, či moje básne nesmerujú skôr do prózy a prózy zas niekam do poézie... Aj v poézii aj v próze sú určite pravidlá hry, ktoré mi jednoducho nevyhovujú, a tak zostávam kdesi „medzi“, kombinujúc z oboch to, čo sa mi práve hodí.
vskutku
poučný rozhovor :)