Ponorený, zahĺbený „prevŕtavam
sa uličkami, až prídem ako popamäti
na nábrežie“ [1] Dunaja.
Lúče slnka, vánok, vetrík,
vlnky, žblnky, chrchliak.
Na čo nevdojak ponorene,
zahĺbene hľadím povrchom
celého tela (tela prostitútky,
šedých hydroaviónov, kolesnáča,
zakuklenca, neprestajna, kĺbu, hľúz,
nebešťanov atď. [2]).
„Azda som stretol krásu sveta“ [3] alebo
som sa len vykotil kdesi v akejsi
motanine polí, lánov, medzí, humien.
„V tomto stave (...) básnici píšu akoby
spamäti prírodné obrázky.“ [4]
Odkazy:
[1] https://membrana.sk/profile/trolejbus
[2] https://membrana.sk/cat/volne-verse