Psychohygiena

pozorovanie spoza okna:
aj tu
ako vo všetkých
bielych miestnostiach
je kvetináč
so zelenolistou nehybnou a
nikdy nekvitnúcou rastlinou
a ešte ryby a
bublinky kyslíku lepiace sa na neónku
(tá rastlina je však
nehynúca konštanta)

ktosi kričí, kurva, pustite ma von
a všetci sú odkázaní
milosrdenstvu vrátnika
ostrý pach dezinfekčných chemikálií
lepí na okno
neviditeľné runové písmo
myslím, že sa mi vysmieva

vrátnik je kokot
pustite ma von, kričím

otvorenie bielych dverí

sedimenty spálenej sušiny

latentné obrazy /metalických monád

lesklých protostrojov

PVC žilnatín/

dištinkcia podvojnej sily

-

vylúčte senzibilov

fotovoltaické otlaky

Aha:

Pláň pretkaná žilami (hustne nad ňou mráz)
penetrovaná humanitou v podobe podzemného potrubia.

Dostať sa skrz ňu?
Zatiaľ sa ešte môžem rozkrájať.
Potom ani to nie.

Pomedzi zdrôtované stromy
sa derú ľudia
umazaní od besnoty.

Zistil som, že ten vrátnik
funguje len na kľúč.
Za dverami sa varilo.

Na rameno dopad ruky -
takto ku mne prehovoril:

Pomaly otvor oči
a nezabudni
ich vložiť do helmy.

Podvečer vyprofilovaný
do akútnej hrany
zadúšal.

Tlmená radosť
sálajúca zo žiariacich billboardov
osvetľovala autá
symbioticky vrastajúce
do lavičiek.

Všimol som si,
že uzol obrubníku
mi objíma členky.

pichám si vzduch

široká klenba v Podhorí

kolíše protézy dubov

zelená na syre presvitá vo vedomí

v hlbokej panve

už niekoľko hodín sa usilujem demontovať strmienok

postupne nadobúdam

vojdem do podniku

okolitý ruch mi prekáža ako hovno na verande

skapatý potkan za linkou

padnú pivá

syntetizujeme

formálne atribúty slečien

afektujeme výrokmi

ako by ich kto pretiahol

vo vyplznutých záhyboch podpazušia
sliediš po mortalite času.

po zemi sa povaľujú ako mŕtvoly
matrace predávkované tvojím prerušovaným spánkom.

hajzlová misa plná
vanilkového pudingu - skoro ako v drahom hoteli.

rohy miestnosti sú matné, zadymené hranoly.
sklo v oknách zmotané do prísneho, pevného kotúča.

na poličke stojí kniha receptov písaná
opitým kuchárom:

"na palacinky vyliať javorový hej-rup,

Cinkavý zvuk olova

na vyleštenom ebenovom stolčeku

v oslabenej ruke boľavý tep

nástroj chladný, objektívny

bezvýznamná strela

do bezvýznamného mozgu

bezvýznamného človeka

plačúca žena

v ruke drží stoh listov

otvára dvierka na krbe

v ktorom si oheň veselo tancuje flamenco

a priam čaká na niečo čo by mohol

strhnúť so sebou do víru vášnivého tanca

so sebazaprením

a strachom

vloží do rytmicky poskakujúcich plameňov niekoľko listov

opatrne vkladá ďalší

a ešte jeden

.

.

.