keby som rozsypal tvoju krv na zamrznutý chodník

nie je to az taka marna basen, hoci aj je v kategorii, v akej je a aj stylovo ide trochu mimo mna, napriek tomu ma v sebe pomerne vyznamny znepokojujuci moment, ktory je sprostredkovany uz nazvom basne (krv) - ten vlastne stavia aj na obraze zamrznutych kvapocok krvi, na nazov nadvazuje prvy vers, v ktorom sloveso "picham" nepracuje len s vyznamom prijimania istych latok prostrednictvom injekcie, ale aj s (pichlavym) pocitom, ktory sposobuje mraz - pichanie ako take je spojene s bolestou, druhy vers prinasa lokalizaciu miesta, v ktorom sa situacia odohrava, pricom zan mozeme pokladat prirodu, prip. vidiek (sam poznam minimalne dve dediny/osady s nazvom Podhorie) - aj "siroka klenba" upozornuje na volnost, dobry vyhlad, neexistenciu vizualnych prekazok, ktora je vlastna prirodnemu prostrediu, v tretom versi sa prostrednictom "dubov" upevnuje prirodna motivika a prostrednictvom slovesa "kolise" a podstatneho mena "proteza" sa do basne vnasaju prvky neistoty, zranenia, nekompletnosti atd., a do kontrastu sa dostava sirokost (pevnost) obsiahnuta v predchadzajucom versi a kolisavost z tohto versa, zaroven tu prostrednictvom vnesenia dalsieho lekarskej - medicinskej rekvizity (proteza) dochadza k usuvztazneniu s prvym versom (pichanie - injekcia), dalsi vers prostrednictvom pridavneho mena "zelena" nadvazuje nielen na prirodnu motiviku predchadzajucich versov, ale v spojeni so syrom reprezentuje plesen - cim indikuje skazenost, pokazenost, chorobnost - ktora sa vztahuje na vnutorne dimenzie subjektu (vedomie), dalsi vers sa da chapat aj ako rozvinutie zaveru toho predchadzajuceho v zmysle "vo vedomi - v hlbokej panve", ale zaroven moze ist o zaciatok noveho vyznamoveho celku, pricom panva moze mat rovnako geograficke (s prirodou spojene), ako aj anatomicke vyznenie, s podobnou strategiou sme sa vlastne uz stretli v druhom versi - v pripade "klenby" - prave "panva" nam umoznuje "klenbu" nevnimat len ako klenuty vonkajsi priestor naviazany na prirodu, ale aj ako telesny - anatomicky prvok, prave toto napatie medzi prirodno-geograficko-geomorfologickou a anatomicko-ludskou liniou mozeme povazovat za jeden z dolezitych stavebnych principov tejto basne - v destilovanej podobe tento prvok nachadzame uz v prvom versi, v ktorom dochadza k prepojeniu ludskej telesnoti (pichanie) a prirodnej kvality (vzduch), hlbka sa zaroven moze spajat s tmou a tak vlastne stvrty a piaty vers prinasaju aj posilnenie na vizualnej rovine, zaverecne verse nesuce pointu maju reflexivny charakter a tlmocia znepokojujuce momenty relativizacie, stracania (istoty, pevneho bodu), marginalizacie (doteraz nadobudnuteho), pricom sa tu ponukaju minimalne tri roviny, na ktorych tato marginalizacia, ci strata moze prebehnut - 1. realny fyzicky priestor, 2. vedomie cloveka, 3. sexualna rovina