Tri dni v Moskve

Tohtoročné Moskovské bienále súčasného umenia je už piatym v poradí. Trvá jeden mesiac – od 20. septembra do 20. októbra. Nosnú tému bienále organizátori nazvali Viac svetla (Boľše sveta), ktorá ponúka autorom, ale rovnako aj návštevníkom tohto podujatia, otvorené možnosti pre interpretáciu. Kurátor tieto možnosti čiastočne ohraničuje, predchádza tak roztrieštenosti projektu a prispieva k celistvosti. Za jeden z hlavných cieľov si stanovil upriamiť pozornosť na čas a jeho prúdenie v ekonomike, spoločenstve a umení a tiež na priestor, ktorý od času neslobodno oddeľovať.

Organizátori pre návštevníkov pripravili okrem hlavného výstavného programu v centrálnom výstavnom sále Manež aj množstvo paralelných výstav a kultúrnych akcií v iných kultúrnych inštitúciách Moskvy. Bez účasti nezostalo ani Slovenko. Našu krajinu tu reprezentoval mladý básnik a umelec z Trnavy Jakub Kapičiak. Špeciálne pre bienále si pripravil trojdňový happening s jednoduchým názvom Tri dni v Moskve. Akcia prebehla od 3. do 5. októbra priamo v uliciach ruskej metropoly. Každý deň sa s ním mohli Moskovčania stretnúť a zoznámiť, pozhovárať, či prípadne odfotografovať v čase od 12:00 do 18:00. Každý deň sa happening začínal a končil na stanici metra Beľajevo. Záujemcovia s ním mohli pokojne stráviť aj celé popoludnie.

Prvý deň šiel Kapičiak z Beľajeva na stanicu s názvom Kropotkinskaja. Vyšiel z metra a namieril si to rovno k Chrámu Krista Spasiteľa. Najskôr sa však asi 20 minút prechádzal v jeho okolí, potom sa na 25 minút stratil v chráme. Keď opustil chrámové interiéry, opäť sa ponevieral v jeho okolí, asi 10 minút, ďalších asi 5 minút postával pri najbližšom stánku s občerstvením. Lenivo, no nie ľahostajne k okoliu, prešiel po Kremeľskom nábreží, tiahnúcom sa popri kremeľských hradbách až na Červené námestie. Trvalo mu to približne 25 minút. Jeho prvou zastávkou na námestí bol Chrám Vasilija Blaženého. Pre prípravy pódia a tribún, ktoré mali privítať olympijský oheň, bol pohyb po Červenom námestí značne obmedzený a do chrámu sa preto nedostal. Napriek tomu na námestí pobudil takmer hodinu. Dvakrát ležérne prepochodoval z jedného konca námestia na druhý popri obchodnom centre GUM. Jeho ďalšie kroky viedli za skupinkou nemecky hovoriacich turistov. Asi o 17:25 zmizol v metre na Divadelnom námestí.

Druhý deň sa Kapičiak rozhodol plahočiť po pavilónoch výstavného komplexu VDNCH (Výstava úspechov národného hospodárstva ZSSR). Výstava bola v bývalom ZSSR otvorená od roku 1958. Dnes pavilóny komplexu stále slúžia ako výstavisko a miesto oddychu a zábavy, charakter výstav, oddychu a zábavy sa však výrazne zmenil. VDNCH sa nachádza neďaleko rovnomennej stanice metra VDNCH. Z Beľajeva Kapičiakovi trvala cesta približne 40 minút. Keďže obe stanice sú na rovnakej línii, nemusel prestupovať a celú cestu ho bolo možné vidieť v druhom vozni od konca súpravy, stál pri posledných dverách. V ruke držal hnedý šál. Hneď ako vlak zastavil, veľmi energicky z neho vybehol a prehnal sa okolo ostatných cestujúcich na čerstvý vzduch. Prirútil sa k titánovému obelisku zakončenému raketou, pred ktorým stojí pomník zakladateľa kozmonautiky K. Ciolkovského. Obelisk obišiel tri razy. Plný elánu si to namieril ku komplexu VDNCH. Pred vstupom doň sa ešte asi na 30 minút zdržal na trhu pred hlavným vchodom. Jeho kroky po jednotlivých pavilónoch nebudeme podrobne popisovať, povedzme však aspoň to, že ich neobišiel všetky. Neskôr, už nie tak energicky, stále však dobre naladený, sa pobral popri kolotočoch v severnej časti komplexu k súsošiu V. Muchinovej Robotník a kolchozníčka, kde si asi na 10 minút posedel na múriku. Nasadil si rukavice a pobral sa do metra.

Na tretí deň sa vylodil na Námestí revolúcie. Prešiel do obchodného domu GUM a cez Červené námestie a Veľký Moskvorecký most sa pobral k budove Tretiakovskej galérie. Odtiaľ sa presunul k nábrežiu rieky Moskvy a umiernene trielivým krokom k bývalej cárskej usadlosti Kolomenskoje. Po 40 minútach prechádzky po areáli prírodného múzea zaliezol do metra, aby tak zakončil svoj hapenning Tri dni v Moskve.