neÚmyselné dotyky pri vstupovaní
synchronizovali náš pulz
na stodesať
dvere sa zatvorili
a zo všetkých pórov
vyprskol pot
bez slov nás preniesol
do tropického sparna
vYdychujeme ho ústami
civiace oči
lámu vôľu
skoro počuteľne
pri sebe
medzi štyrmi oceľovými stenami
siedme poschodie
sú dvere
do antarktídy
zvyšok dňa
mrznúc
premieňame miestnosti do divNých fabrieb
meníme stoly na postele
vidíme vášeň
v bezvýznamných veciach
dvanásť sekúnd
nám
nikdy
nepostačí
Odkazy:
[1] https://membrana.sk/profile/sunshinexs
[2] https://membrana.sk/cat/volne-verse