plačúca žena
v ruke drží stoh listov
otvára dvierka na krbe
v ktorom si oheň veselo tancuje flamenco
a priam čaká na niečo čo by mohol
strhnúť so sebou do víru vášnivého tanca
so sebazaprením
a strachom
vloží do rytmicky poskakujúcich plameňov niekoľko listov
opatrne vkladá ďalší
a ešte jeden
.
.
.
oheň si z nich utvoril akúsi striešku
pod ktorou sa skrýva
vykukuje spod jej ríms
a vysmieva sa bolesti
ktorú vidí v utrápenej tvári
čo zanecháva zakalené oči
a udivený pohľad
žena sa pokúša ohňu dohovoriť
ponúka mu pokušenie
ďalší list
a ešte jeden…
oheň ako keby vedel,
že mu z tých
neuprimných slov bude zle a nestrávi to
bál sa, že zhasne?
iba ich mlsne oblizoval
hladkal plamennými rukami
užíval si ich jemnosť
snažil sa presvietiť každé jedno písmenko
a jeho význam v slovných piruetách
hral sa s nimi
ako keby chcel pochopiť
čím sa mohli dotknúť
tej krehkej ľudskej schránky
po dlhej chvíli sa jeho ručiská
začali zväčšovať
a chtíč ich vzdúval do takých rozmerov,
že nemali v tom obmedzenom priestore
miesto
nechcel sa už ďalej
dusiť
aj keď vedel, že asi
toľko
prázdnoty nestrávi
a zhasne
vzbĺkol
iba na krátku chviľu
ako ľudská vášeň
žena prázdnym pohľadom
pozerala cez oheň
ktorý vyhasínal
tak ako plamienky v jej očiach
zostala tma
a zima
zvnútra
Odkazy:
[1] https://membrana.sk/profile/sunshinexs
[2] https://membrana.sk/cat/z-dlhej-chvile