zober si ma niekam som tvojim niečím, naceste
kamením,
rýchlo rázne zlomím konár na ktorom spím,
odlom kúsky z tváre do vázy,
zalej mokom deravým,
odprevádzam vrásky čo dospeli k tichu a mlčky žasnú
kam idú,
... zanechaj
nehybnú železnú matériu,
vravia :" poď budeme dvaja ,neviem kadiaľ "
žiadna chmúrnosť reality cnosť zdá sa, polej deravé
modriny,
nie je kam, zašíva bludy pani ilúzii,
spätne priznám to, načo si trúfam
tak Kam?