Základné aspekty literárnej tvorby na internete

Nástupom internetu v polovici 90. rokov 20. storočia sa aj viaceré umelecké aktivity premiestnili do tohto virtuálneho priestoru. Internet umožnil šíriť a komunikovať rôzne obsahy bez akýchkoľvek obmedzení, jedinou podmienkou sa stalo adekvátne technické vybavenie. Vytratil sa problém s náročným procesom posudzovania kvality umeleckého diela, ktorý predchádzal jeho zverejneniu, zmizli komplikácie so získavaním finančných prostriedkov na jeho verejnú prezentáciu a do úzadia ustúpila otázka neprístupnosti umenia pre širšie spoločenské vrstvy. Odteraz každý, kto mal prístup na internet, mohol sa stať publikujúcim spisovateľom a vystavujúcim fotografom alebo maliarom a zároveň prijímateľom rôznych umeleckých artefaktov. Umenie na internete nadobudlo špecifické podoby, časom sa vytvorili rôzne špecializované umelecké virtuálne priestory (galérie, literárne portály, knižnice, archívy) a pravidlá a postupy pri zverejňovaní diel. Umenie neprešlo iba kvantitatívnou zmenou, akou bolo napr. rozšírenie filmovej tvorby nástupom televízie alebo skvalitnenie zvukového záznamu nahradením audiokaziet kompaktnými diskami (CD). Umenie sa ocitlo v priestore, ktorý svojimi charakteristikami priamo ovplyvnil jeho podobu. V tomto texte preto budem analyzovať, akým spôsobom internet poznamenal umenie, ako sa teda vstup umenia do virtuálneho priestoru prejavil na jeho podobe, pričom sa sústredím predovšetkým na internetovú literárnu tvorbu.

Bezprostredným aspektom, ktorý odlišuje literárnu tvorbu na internete a v tlačených knihách a časopisoch, je technická forma sprostredkovania textu. Internetové literárne texty nie sú vytlačené na papieri, ale zobrazujú sa na obrazovke počítača. Papier a tlačiarenskú čerň nahradila plazma. Virtuálny priestor vo väčšine prípadov opustil čierne písmená na bielom podklade a sprístupnil rôzne farebné kombinácie textu a pozadia. Literárne texty na internete nie sú zalomené, ale zobrazujú sa ako súvislý text na jednej strane, alebo sa dá k ďalšej časti textu prekliknúť. Už nelistujeme, ale klikáme alebo skrolujeme myšou. Tieto technické predpoklady podmieňujú aj iné čítanie a vnímanie textu na papieri a na obrazovke. Čítanie z obrazovky je zväčša rýchlejšie, sústredené na vyhľadávanie podstatných častí, pokým čítanie z papiera praje pomalšiemu, podrobnejšiemu a sústredenejšiemu čítaniu. O nepohodlnosti a nedokonalosti čítania z monitora presvedčivo hovorí Umberto Eco: „Po nie viac ako dvanástich hodinách strávených pri počítači mám oči ako dve tenisové loptičky, cítim potrebu sa pohodlne usadiť v kresle a prečítať si noviny, možno aj dobrú báseň. Myslím si, že počítače šíria novú formu gramotnosti, avšak nie sú schopné uspokojiť všetky intelektuálne potreby, ktoré vyvolávajú.“ (Eco) Zdá sa teda, akoby internet kvôli svojmu nedokonalému prostredníkovi, ktorým je obrazovka počítača, nebol príliš pohostinným miestom pre umeleckú literatúru. S technologickým rozvojom sa však dá očakávať aj eliminácia tejto „prekážky“.

Základným znakom internetu, ktorý radikálne ovplyvnil charakter literárnej produkcie na internete, je rovnaký prístup. Všetci užívatelia internetu získali možnosť zverejniť svoju literárnu tvorbu bez ohľadu na svoj vek, rasu, vyznanie, literárny vkus a preferencie, ale aj bez ohľadu na literárne skúsenosti a kvalitu. Do verejného priestoru sa nedostávajú diela, ktoré by predtým museli prejsť sitom dôsledného (redakčného) výberu, resp. cenzúry. Žiadni umeleckí kritici, žiadna jury alebo komisia nerozhodla a nevyslovila súhlas s uverejnením jednotlivých textov. Z tohto dôvodu sa vo virtuálnom priestore nachádza pestrá zmes literárnych výtvorov od psychohygienických textov s nízkou umeleckou hodnotou až po oceňované a rešpektované umenie. Internet z tohto hľadiska nekladie na autorov žiadne morálne a estetické požiadavky.

Nedá sa však povedať, že by výhody „publikovania bez prekážok“ vo virtuálnom priestore využívali iba neznámi a amatérski literárni nadšenci. Aj na amatérskych literárnych serveroch uverejňujú svoje diela zavedení autori. Napr. na www.pismak.cz [3] publikujú slovenskí básnici Stanislav Háber (Háber), Pavol Garan (dajakbol), Dalimír Stano (Dalimir), ktorí už svoje básne knižne vydali v kamennom vydavateľstve. Viacerým „internetovým spisovateľom“ vyšli texty v literárnych časopisoch, alebo boli iným spôsobom verejne prezentované (čítania pred živým publikom alebo prostredníctvom rozhlasu). Bez ohľadu na tieto skutočnosti je pozícia všetkých autorov rovnocenná, čo korešponduje s rovnostárskym charakterom internetu. Samostatnou kategóriou sú autorské stránky spisovateľov vydávajúcich klasické knihy (na Slovensku napr. Michal Hvorecký – http://hvorecky.sk/ [4], Peter Macsovszky - http://www.macsovszky.com/ [5], Ivan Kadlečík – http://kadlecik.webpark.sk/ [6]). Tí môžu internet využívať na zverejnenie ukážok svojej novej tvorby a tak lákať nových čitateľov.

Nie všetky literárne servery sú však založené na absolútnej rovnosti všetkých autorov. Viaceré literárne komunity na internete sú v záujme selekcie kvalitnejších diel a eliminácie nežiaducich fenoménov riadené jednotlivcami, ktorí majú vyššie kompetencie než bežní užívatelia (redaktori, kritici atď.). Okrem garantovania kvality dohliadajú redaktori aj na dodržiavanie pravidiel servera. V takomto prostredí sú niektoré z internetových slobôd okresané a do virtuálneho priestoru sa dostávajú k slovu pravidlá bežnej literárnej prevádzky.

Iným znakom publikovania literárnej tvorby na internete je okamžitá a bezprostredná spätná väzba zo strany ostatných užívateľov. Zatiaľ čo vydavateľstvá a redakcie literárnych časopisov len zriedkakedy poskytujú autorom štruktúrovanejšie hodnotenia ich tvorby, v priestore internetu sú komentáre a kritiky rovnako významným fenoménom ako jednotlivé diela. Prijímanie spätnej väzby je vlastne jedným z akcelerátorov fungovania internetových literárnych stránok, keďže mladým autorom môže poslúžiť ako dôležitý korektor a smerovník ich vlastnej tvorby. Kvalita spätnej väzby je determinovaná literárnou rozhľadenosťou a vkusom jednotlivých užívateľov, a preto nadobúda rôzne podoby od jedného znaku alebo citoslovca až po podrobné rozbory jednotlivých veršov. Kompetentnosť hodnotiteľov a kritikov teda nie je podmienená formálnym vzdelaním a erudíciou ako je tomu zväčša v „tlačenom svete“, ale kompetentnosť (resp. možnosť hodnotiť) je daná samou existenciou, resp. registráciou užívateľa. Aj v tomto priestore sa však postupne profilujú kritické literárne autority, ktoré však nie sú dosadzované zhora, ale svoj rešpekt a uznanie zo strany ostatných užívateľov si získavajú na základe svojej kritickej činnosti. Treba však súčasne poznamenať, že v rámci profilovania týchto kritických autorít do hry nevstupujú len odborné kritériá, ale aj sociálne a emocionálne faktory.

Dôležitou črtou internetovej literárnej tvorby je vyviazanie sa z ekonomických vzťahov. Autori za uverejňovanie svojich diel neplatia a na druhej strane nedostávajú ani žiaden honorár. Ak teda v kníhkupectve musíte za básnickú zbierku zaplatiť, na internete si verše môžete prečítať zadarmo (platíte len za internetové pripojenie a spotrebovanú elektrinu). Motiváciou publikovania autorov teda nie je finančný zisk, ale úsilie zverejniť svoj text a sprostredkovať ho tak čitateľom. V mnohom sa tento systém podobá na vydávanie, odpisovanie a kolovanie samizdatov počas komunistického režimu. Nefungovanie finančného trhu v prostredí internetových literárnych textov zároveň eliminuje výskyt vyslovene komerčných textov na literárnych serveroch. Toto však môže úspešne fungovať iba na úrovni amatérskej tvorby alebo profesionálnych výnimiek. Ak sa autori písaním živia, len ťažko možno očakávať, že by svoje texty voľne sprístupnili na internete.

Pred literárne aktívnymi používateľmi internetu dnes už nestoja ani žiadne výrazné technické prekážky. Ak si užívatelia internetu nedokážu vytvoriť svoje autorské stránky, môžu využívať čoraz populárnejšie blogy – internetové denníky (napr. najznámejší slovenský blog www.blog.sme.sk [7] vytvoril špeciálny priestor pre poéziu a prózu), alebo uverejňovať svoje texty na špeciálnych literárnych serveroch (na Slovensku napr. www.citanie.madness.sk [8], www.slavonica.eu [9], www.membrana.sk [10], v Českej republike www.totem.cz [11], www.pismak.cz [3]). Pokým vydať papierovú zbierku básní je pre autora technicky takmer nemožné, internet poskytuje pohodlnú cestu. Výhodou literárnych serverov oproti autorským stránkam je relatívne vysoká čítanosť, pretože čitateľmi sú v podstate všetci publikujúci autori, pokým návštevnosť autorskej stránky neznámeho literárneho nadšenca je zanedbateľná.

Ďalšou špecifickou otázkou internetovej tvorby je identita autora. Vo svete bežných vydavateľstiev prevažuje uverejňovanie literárneho diela pod svojím menom. Samozrejme, aj v tomto svete jestvujú pseudonymy a rozmanité autorské mystifikácie, avšak v oveľa menšom rozsahu než vo virtuálnom priestore. Autori tlačených kníh svojím menom dielo zaštiťujú, prepožičiavajú mu svoju tvár na zadnej obálke, musia ho prezentovať a propagovať na trhu knižných produktov, čo je v rozpore s anonymitou. Naopak, internet na anonymite stojí. Autori na literárnych serveroch publikujú takmer výhradne pod vymysleným menom (nickom). Internet dosiaľ najvýraznejšie a najkomplexnejšie sproblematizoval kategóriu autora literárneho diela. Väzba medzi človekom s jednoznačnou biografiou a jeho dielom sa pretrhla. Vo virtuálnom priestore nie je možné interpretovať literárne dielo z hľadiska biografie autora (t. j. pozitivisticky), čo je vlastne východiskom pre dekonštruktivizmus.

Nielenže internet zrušil autora takého, akého sme ho dosiaľ poznali, ale umožnil vznik rôznych autorských identít. Tradičnou funkciou literárnych serverov je totiž vytvorenie autorského profilu. Profil zväčša obsahuje údaje ako vek, pohlavie, miesto bydliska, záľuby, obľúbených autorov alebo literárne diela atď. Správnosť vyplnených údajov sa však nedá žiadnym spôsobom overiť, preto „internetoví autori“ majú voľné ruky pri vytvorení vlastnej identity. Vek alebo pohlavie sú vo virtuálnom priestore tekuté kategórie. Navyše internetová anonymita umožňuje vytvárať rôzne alteregá (alternicky). Jeden užívateľ môže na internete predstavovať viacero rozmanitých autorských identít. V konečnom dôsledku sa tak aj autor (autorská identita) stáva literárnym dielom.

Internet zároveň uľahčil tzv. kolaboratívne písanie, v rámci ktorého viacero autorov tvorí spoločné dielo. Do kolektívnej literárnej tvorby sa môže prostredníctvom internetu zapojiť ktokoľvek, a tak autorom jedného textu môže byť rozsiahla masa rôznych ľudí. Internet rozšíril možnosti kolektívneho autorstva do doteraz nevídaných rozmerov.

Jednou z podstatných čŕt internetovej literárnej tvorby je rýchlosť. Autori nemusia kvôli zverejneniu svojich textov čakať týždne a mesiace na posudok redakcie, ale v reálnom čase môžu reflektovať a verejne zaznamenávať bezprostredné udalosti, myšlienky a pocity. Táto možnosť priamej reakcie na aktuálne udalosti zvyšuje komunikačný potenciál tvorby. Autori majú príležitosť editovať a updateovať staršie texty pod dojmom nových skutočností alebo nápadov. Vo virtuálnom svete môže byť akt písania (tvorby) totožný s aktom publikovania. Autorom experimentálnych a surrealistických automatických textov teda nič nebráni v tom, aby produkovali a šírili svoje diela v tom istom okamihu.

Ďalšími vlastnosťami internetovej tvorby sú nestálosť a dočasnosť. Keďže svoje texty môžu autori editovať a meniť, žiadne dielo nemožno považovať za definitívne uzavreté. Ak vo vydavateľstve vyjde román a autor po istom čase príde na to, že záver mal dopadnúť úplne inak, nezostáva mu nič iné, než čakať na druhé vydanie. Ak sa podobná udalosť prihodí autorovi, ktorý dielo publikoval na internete, môže si sadnúť za počítač a celý záver hneď prepísať. S tým súvisí dočasnosť literárnej tvorby na internete. Je nepomerne ťažšie zničiť knihu, ktorá vyjde v náklade niekoľko sto alebo tisíc kusov, než digitálnu stopu textu. Ak sa autor alebo správca servera rozhodne dielo zmazať, ako čitateľ strácate prístup k tomuto dielu. Vo virtuálnom priestore stačí jedno kliknutie myšou a dielo prestane existovať. Krehkosť textu na internete je daná aj rizikom napadnutia internetovej stránky počítačovými pirátmi.

Na druhej strane nie je nič ľahšie ako vymazané alebo zrušené dielo opäť dostať do virtuálneho priestoru (v prípade, že jestvuje záložná kópia). Stačí si spomenúť na nedávny prípad pirátskeho prekladu Kunderovho románu Totožnosť (Identita), ktorý sa objavil na jednom českom blogu. Keď bol tento pirátsky preklad pre porušenie autorských práv stiahnutý, zakrátko sa objavil na jednej ruskej doméne. Túto vlastnosť internetu môžeme nazvať pružnosťou.

Azda najväčším problémom literárneho umenia na internete je kvantita jednotlivých textov. Tento problém sa síce týka aj kamenných kníhkupectiev, ale internet slovné spojenie „kvantum textov“ naplnil predstavou o niekoľko rádov mohutnejšou než čokoľvek doteraz mysliteľné. Nič nie je menšie než vaša báseň na internete, nech by už bola akokoľvek kvalitná. Preto literárne servery sprístupnili možnosť hodnotiť uverejnené texty. Týmto spôsobom sa môže text aspoň na krátky čas dostať do centra pozornosti, pretože najviac oceňované príspevky majú najväčšiu čítanosť. Treba si však zároveň uvedomiť, že toto bodovanie nemá žiadnu spätosť s kvalitou literárnych textov. Najúspešnejšie diela zrkadlia iba priemerný vkus návštevníkov stránky.

Významným fenoménom, ktorý radikálne pozmenil vnímanie literárneho textu (a ktorý internet síce nevynašiel, ale umožnil jeho širšie uplatnenie), je hypertext. Podľa Denisy Kery hypertext je „skupina textov, ktorú charakterizuje vzájomné prepojenie pomocou tzv. odkazov, ukazovateľov, smerníkov, linkov. Texty alebo dokumenty sú prepojené medzi sebou tak, že ľubovoľné slovo alebo časť dokumentu môže odkazovať na iný dokument, ktorý je možné automaticky vyvolať. Táto otvorená štruktúra prezentácie umožňuje prechádzať informáciami nelineárne či bez definovaného začiatku, konca alebo poradia.“ (Kera) Hypertext teda narušuje linearitu rozprávania (nelineárne texty jestvovali už dávno pred hypertextom, známy je napr. román Jamesa Joyca Odyseus) a vťahuje čitateľa do aktívnej účasti, pretože čitateľ rozhoduje, ktorým smerom bude text pokračovať – je teda interaktívny. Hypertext potvrdzuje slová Jacquesa Derridu a Rolanda Barthesa, ktorí navrhli opustiť pojmové systémy založené na predstavách centra, okraja, hierarchie a linearity a nahradiť ich predstavami multilinearity, uzlov, spojení a sietí.

Ďalším momentom, ktorý ovplyvnil podobu literárneho textu na internete, je multimediálnosť. Softvérové nástroje, ktoré sú súčasťou internetu, umožňujú texty dotvárať a dopĺňať obrázkami, hudbou alebo videami. Multimediálnosť podporuje tvorivejší a mnohostranný prístup autora k tvorbe a plastickejší zážitok prijímateľa. Multimediálnosť však vnáša aj neistotu do žánrových škatuliek a relativizuje hranice jednotlivých umeleckých oblastí. Je dielo textom s ilustráciou alebo obrázkom s textom? Ide o text, ktorý je dotváraný hudbou, alebo o hudbu sprevádzanú textom? Kedy ešte môžeme hovoriť o literatúre?

Hypertext a multimediálne diela môžeme označiť termínom net art (internetové umenie), ktorý však nie je ekvivalentom „umenia na internete“. Net art je dielo, ktoré vzniklo priamo na internete, využíva jeho technické a komunikačné prostriedky a je prostredníctvom neho distribuované (Freeman-Vlková). Umenie na internete predstavuje diela, ktoré primárne pochádzajú z iného média a internet používajú iba na svoju prezentáciu. Kým hypertext vo forme internetovej stránky je net art, báseň alebo fotografia publikovaná na internete je umenie na internete.

Internet a digitálne prostredie obohatili autora literárneho textu o ďalšiu kreatívnu oblasť, ktorou je textový dizajn. V podmienkach bežného knižného alebo časopiseckého publikovania má autor pomerne obmedzený priestor pre rozhodovanie o výtvarnej stránke svojho diela, zväčša ju má na starosti výtvarný redaktor alebo grafik. Na internete o grafickej podobe textu rozhoduje takmer výlučne autor. Limitovaný je iba textovým editorom alebo programovacím jazykom, ktorý mu dá k dispozícii prevádzkovateľ serveru. Autor teda na seba preberá zodpovednosť za typ, veľkosť a farbu písma, zarovnanie textu atď. Textový dizajn môžu autori využívať oveľa funkčnejšie a slobodnejšie než v bežných tlačených podmienkach.

Výrazným faktorom literárnej prevádzky na internete je aj vytváranie komunít. V rámci literárnych serverov sa často medzi jednotlivými autormi a čitateľmi vytvárajú virtuálne sociálne väzby. Táto skutočnosť nie je v rozpore s anonymitou jednotlivých aktérov, naopak, anonymita tento sociálny život paradoxne umožňuje (viď zoznámenia cez internet). Fungovanie virtuálneho sociálneho života podporujú funkcie ako vnútorná pošta, avíza (posielanie upozornení na zaujímavý text) alebo možnosť vyjadriť sa k jednotlivým textom (kritika). Tento sociálny rozmer literárnej prevádzky ovplyvňuje aj samu tvorbu. Autori vo svojich textoch na seba reagujú, tematizujú spoločné zážitky a spätnou väzbou môžu skvalitňovať svoje písanie.

Internet ovplyvnil literatúru aj tematicky. Internet sa so svojimi možnosťami, funkciami a jazykom stal predmetom literárneho spracovania. Postavy poviedok a románov si už neposielajú ľúbostné listy, ale e-maily alebo telefonujú prostredníctvom služby Skype. Z prostredia internetu čerpá predovšetkým sci-fi a cyberpunková literatúra, ktorá do dôsledkov domýšľa nastúpený technický vývoj. Vďačným miestom pre uverejňovanie takýchto textov je práve internet.

Zo spomínaných aspektov internetu v súvislosti s literárnou tvorbou za najvýznamnejší považujem najmä otvorenosť a neobmedzenosť. Internet ako publikačný priestor je alternatívou uzavretých a skostnatených oficiálnych publikačných inštitútov (vydavateľstvá, literárne časopisy) a proti finančným vzťahom stavia číre úsilie o sebavyjadrenie a kreativitu. Je miestom, v rámci ktorého sa môžu spontánne vytvárať nové literárne skupiny a hnutia, ktorých spája podobná estetika (substitúcia niekdajších kaviarní, krčiem a redakcií literárnych časopisov), ale ide aj o priestor, kde dochádza k tvorivej konfrontácii rozmanitých tvorivých prístupov. Napriek (takmer až neznesiteľnej) prevahe balastu sa tu nachádza množstvo kvalitných literárnych výkonov, ktoré pokojne znesú porovnanie s „oficiálnym“ knižným a publikačným obehom. Jednou z úloh záujemcov o kvalitnú pôvodnú literatúru by preto malo byť vyhľadávanie týchto výkonov a ich postupná prezentácia a propagácia.

 

 

Literatúra:

Eco, U. Od internetu ke Gutenbergovi. Dostupné na http://glosy.info/texty/od-internetu-ke-gutenbergovi/ [12].

Freeman-Vlková, M.: Internetové umění vs. Umění na internetu. Dostupné na http://www.avu.cz/~vivid/netart.html [13].

Kera, D.: Začátky hypertextového psaní: fenomén hypertextových odkazů.