hande hoch.

 

Oklamali ste ma! vytiahol prvý dva kvéry a zamieril na spoločníkov. Hnev mu rozširuje nozdry. Tretí a štvrtý ho nasledovali. Šesť kvérov v hre. Druhý stojí nehybne, užíva si chvíľu neistoty.

Neistota je ťaživá, začne doliehať aj na jeho odolnú myseľ. V okamihu mieri siedma a ôsma zbraň do tváre tých svíň. Používa iba kolty. Kroch kroch, zakrochká na špinavé osobnosti.

Úsmevy už dávno zmizli. Situácia sa rozkladá na štyri tváre, osem nábojov. Je alarmujúca. Vidno to na pokožke zúčastnených. Neďaleko počuť sirénu prázdneho policajného auta.

Sú nervózni, telá s dierami v bruchách by boli celkom nefunkčné. Jedlo by cez ne vytekalo, vyšlo navnivoč, osoby chudnú, objavujú sa kruhy pod očami, stráca sa vitalita, nastáva strnulosť, to ich desí.

Buď všetci zomrieme alebo nikto neprežije! povie prvý. Je na ňom vidieť odhodlanosť. 

Mali by sme chvíľu popremýšľať než urobíme niečo unáhlené. Upokojiť sa a diskutovať, možno v kruhu, pri čaji, hovorí roztrasene tretí. Okolo kútikov úst je možné vytušiť náznaky tikov. Objavujú sa predčasné vrásky. Stres zle vplýva na pleť. Zapácha. Z diaľky sa zdá, akoby patrila mladým ľuďom. Zblízka vidno povlak mliečnej polievky. Na znak zmierlivosti skláňa zbraň.

Ani nápad! skríknu svorne prvý s druhým. Všetci sú predsa dostatočne pokojní, aby sme to vyriešili tu a teraz. Nikto sa ani nepohne, pokračuje prvý. Rukoväte zovrie ešte pevnejšie.

Štvrtému sa trasú ruky, tiež by bol radšej za mierové riešenie. Bojí sa o tom hovoriť, nerád by si podkopal rešpekt, ktorý si krvopotne budoval dlhé roky. Ale uvedomuje si, že toto nemusí dopadnúť dobre pre nikoho a obzvlášť nie preňho. Keby to nemalo dopadnúť dobre pre nich, to by bolo iné, také okamihy má najradšej, keď iní padajú. Čím hlbšie, tým lepšie. Uvoľní sa po nich miesto, človeku je hneď príjemnejšie, keď má okolo seba väčší priestor a stroskotancov pod sebou. Rozhodol sa, že bude ticho a počká na vývin.

Viete, že toto je neriešiteľná situácia, dobiedza opäť tretí. Nikto nemôže vyhrať, prehráme všetci. Precieli zo štvrtého na druhého, pravou pištoľou mieri stále na prvého.

Na to si mal myslieť predtým. Nikomu z vás už nemôžem veriť. To by sa vám páčilo, aby som dal dolu zbraň a pôjdem hneď prvý, zozadu, že, štylizuje sa druhý do role prvého. Dochádza mu trpezlivosť. Čaká na rýchle riešenie. Zvažuje či by mal byť rázny, začať. Veď sa z toho nejako dostane, ako vždy. Snáď ho nezabijú tlstý, slepý a posratý.

Postavy v nezávideniahodnej situácii sú v nepohodlnej pozícii, zápästia začínajú ochabovať, držia sa len silou vôle, oči klipkajú pod náporom ospalosti, sedenie nikde, spanie v nedohľadne, kŕče v nohách a aj vyšťať, vysrať by bolo treba.

Tak dosť! skríkne druhý. Už ho to nebaví. Už treba ísť. Vonku mrzne, štípu prsty. Nohy ho ozábajú, už sa s nimi, do tej kurvy, nebude viac hrať. Zapáli si cigaretu, v tej chvíli je zraniteľný, nikto však nevystrelí, kým naňho mieria zbrane ďalších dvoch.

Druhý odkladá kolty a vytiahne starodávne zbrane s knôtom. Nosí ich pre podobné prípady. Ešte ich nepoužil.

Čo s tým chceš robiť? Založiť si múzeum? rozrehoce sa prvý až mu nadskakuje brucho.

Druhý chladnokrvne priloží cigaretu ku knôtom pištolí. Namieri na prvého a tretieho. Myslím, že je čas, aby sa to rozhodlo, odvetí. Horiaci knôt škvrčí, smrdí.

Tvár ostatných prezrádza paniku, ruky sa krížia v rýchlych tempách. Na koho zamieriť, aby z toho vyšli, čo najlepšie? Druhý len pokojne stojí, cigareta v ústach, privreté viečka, aby mu nešiel dym do očí.

Ciele sú premenlivé. Až sa ruky prvého, tretieho a štvrtého ustália. Pozrú na seba, aby si potvrdili voľbu. Druhý už nie je ani z ďaleka taký pokojný, keď naňho mieri šesť kvérov. Padli výstrely. Mal pochopiť skôr, že oni vôbec nechceli začať, vyriešiť situáciu. Očividná chyba, pomyslel si, keď mal zomierať.

No čo je s tebou? Máš padnúť na zem, ty pako! povie nespokojne prvý.

Už zvoní, poďme chalani, skríkne štvrtý. Skryjú zbrane do vreciek a utekajú do triedy. Pani učiteľka neznáša meškanie.