Že neverím serotonínovým granulám a chýba mi v nich šum Adriatiku

Po tej olovenej chôdzi

s predĺženou trvanlivosťou

nedbanlivosť voči buchnátom

na prúty hrudného koša

 

Najprv som prišla neskoro

a prechod svetla presklením

sa ma dotkol minimálne

necítila som na chrbte ani tie zadné oči

pre ktoré som tam nestála

 

Že meškám

zložila som Mu kdesi k nohám

na pult plný zlata múdrosti a vína

že keď toto iní obetujú

ja položím seba

 

Ako zrnko piesku

ktoré vietor premiestni

kotúľa

 

A ono

Sa

Nebráni

 

Že čím som menšia

tým viac dám

kráčala som voľným dychom

/myšlienky ako pretrhnuté vrecko s granulami proti vlhkosti/

 

ničia

 

a

 

všetkých