tma
je úplná variabilita kľúčov
stekajúcich mi po okne.
tak trochu presvedčenie
a tak trochu skepsa
mi nedovoľujú
modelovať týmto spôsobom:
objekt (chutný, voňavý)
dosadený do neobvyklej situácie
alebo (a) lákavého prostredia -
[Tarkovského postapokalyptické pustatiny,
Nabokovove malé nočné motely, zástupy
zlatavých Levitanových stromov,
Šimekove krčmy, Zackove rozjebané
industriálne sklady, kam láka nevinné
mladé pehaté a preprívlastkované dievčatá na rozprávky s umne skrytým
pornografickým podtónom atď.]
k tomu ľahká polemika
(citlivo, alebo naopak
veľmi explicitne dosadená)
o intelektuálnej rebélií
samozrejme podtrhnutá
ľudským teplom v nehostinnej dobe
a o výhodách intelektuálnej rebélie
spojenej s neintelektuálnymi obdivovateľkami
intelektuálnej rebélie
zopár pôvabných a odvážnych klišé
a vzdialenej nostalgie
(akoby spoza staniolovej fóle)
so šumom vetra
(sálajúceho z reproduktoru obďaleč)
a albumom s detskými fotkami
vyretušovanými
photoshopovanými
infantilné spomienky na staré seriály,
krívanie popri železniciach
so skučiacimi vlakmi, na piču knihy
v starom, voňavom viazaní,
všetko korešpondujúce
s čitateľovou túžbou
vedieť, akúže to má práve
lyrický subjekt chuť na podnebí
za koľko predávajú v akom stánku
s akým arabom s akými očami
(prázdnymi, svietivými, iskrivými, kockatými?)
aké lacné jedlo
a kto sa s kým krčil pod strieškou
onoho stánku
tak by som túžil modelovať.
(čakanie na senilitu.)
zatiaľ mi ostáva
len tá tma
čo je úplná variabilita kľúčov
stekajúcich po okne.
Odkazy:
[1] https://membrana.sk/profile/andrej
[2] https://membrana.sk/cat/volne-verse