Jedna z najhorších akcií, na ktorých som bol. Ak teda nebola tou najhoršou. Absolútny chaos, nič nemali pripravené, chabá improvizácia.
M. Hamada vlastne iba čítal doslov z novej knihy Ján Ondruš (súborné dielo, vyšlo v Kalligrame).
M. Ondruš nič nepovedal, iba nám ho predstavili.
I. Štrpka bol vraj chorý a neprišiel.
Z. Rédey. Hrozný prejav. Ale aspoň sa snažil vyvolať diskusiu, keď trošku kritizoval tú publikáciu, že tam chýbajú pôvodné vydania zbierok a obsahuje iba Ondrušom prepracované básne z "poslednej ruky". Na to mu stihol Hamada iba raz odpovedať, lebo večer už mal končiť a moderátor sa to pokúšal naznačiť, na čo sa Hamada nasral, že mu stále berie mikrofón.
I. Kováč odmietol používať mikrofón: "Elektrika do poézie nepatrí." Pričom keď niečo vravel, tak ho nikto nepočul.
No a Markovičova zhudobnená verzia jednej Ondrušovej básne bola iba ďalšia rozpačitá a kostrbatá vsuvka.
Povodne bol hlavnou postavou basne Gottwald a nie Ronaldo. Islo viac-menej iba o moju zabavku, uz samotne soc. basne mi pripadaju dost vtipne a tak som sa pohral. Nepopieram, ze basen moze vyznievat nudne, ale vacsina tychto (a nie len tychto soc.) ani nemala ambiciu zabavat, vtipkovat. Ucelom bola adoracia, ktora vsak vyznieva vtipne.
Nebolo iného východiska, vedený prapôvodnou prirozdenosťou som postupovať inak nemohol. Priviedla ma až k nevyhnutnej (prvoplánovej) syntéze podobne ako to dopadlo s chorvátskymi konolistami a ich splynutím so slovenským etnikom. Dobrá výhovorka?
Svojou obyčajnosťou (triviálnosťou) a v podstate nulovou pointou by mohlo ísť aj o akúsi koláž (podobne ako u Jamesa). No v tomto prípade je to celistvejšie a naozaj ide o nejakú poviedku alebo príbeh. Neobjavujú sa ani žiadne zjavné paradoxy atď. Napadlo mi tiež, že si sa inšpiroval D. Antinom (Definície a meditácie) prípadne Fluxom, najmä rezignáciou či zanevretím na všetky hodnoty texty (idea, obraznosť a celková estetika).
Po úvode so stromom a poľom som predpokladal, že to skĺzne k prostému opisu jednotlivých (šiestich) ciest. Našťastie sa to nepotvrdilo. Situácia je to pomerne tradičná, vylodenie na neznámom ostrove, čudný kmeň, čudný rituál...
Celkom sa mi pozdáva taký náznak zacyklenia.
Btw Pri dvojke som sa zabavil, keď som to trocha poprevracal s tými genitáliami a pevným zvieraním rúk.
Tento text je zrejme súčasťou akéhosi "cyklu", beriem do úvahy už predtým uverejnené básne o prírodno-reflexívnej lyrike, predchádzajúci text o Romboide, prípadne báseň o Hevierovi a cene AOSS, ktoré sa orientujú na kritiku zabehnutých systémo v poézii a hlavne si robia zo všetkého srandu. Pekne provokačné a rebelantské.
BTW: Hneď som si spomenul na názov Mihálikovej zbierky Vzbúrený Jób. Nečítal
som ju, ani netuším o čom to je, ale ten názov mi pripadá strašne
vtipný. V spojitosti s týmto textom mi to pripadá ešte viac vtipné.
V oboch prípadoch ide o námety na krátkometrážny animovaný film, dialógy neboli zaradené z praktických dôvodov. Nemôžem povedať, že by mi v týchto prípadoch išlo o originalitu alebo o nekonvenčnejší dramatický pokus.
Najskôr som sa trocha bál o čo pôjde, keď som si to len tak prebehol pohľadom a všimol si tam vyznania lásky. Našťastie sa obavy nenaplnili. Irónia a paródia sú zreteľné (zvolený patetický štýl atď.), avšak veľakrát to zašlo do násilnosti a banálnosti, napr. chruščov ako tuleň, záverečná modlitba s gagarinom, a priznám sa, že ani záverečné odhalenie, že ide o Petra mi neprišlo vtipné. Ako povedala dazda, oplatilo by sa preškrtať a niečo aj preštylizovať.
Dosť mi to evokuje štatistku, grafy, už od názvu "pyramída" - veková pyramída. Text ako keby tou elimináciou funkcií napĺňal myšlienku, že štatistika zakrýva množstvo dôležitých informácií.
Výrazný kontrast - kontemplácia - mentálna aktivita, skôr spájaná so sebakontrolou (vo význame rozjímanie) a hokej resp. prežívanie šampionátu v úlohe diváka. Aj tento protiklad mi je dosť sympatický, o niečo podobné som sa snažil aj ja. Vtipná je tiež parodizácia slovenských fanúšikov ("rozžuvať štandardu", "Kontempluješ o šampionáte"...). Vnímam to však iba ako prostriedok pre upozornenie na závažnejšie problémy súčasnosti.
Ked beriem do uvahy aj predchazajuci prispevok, da sa najst spolocna tema - parodizacia, kritika urcitych poetov. Predpokladam, ze motivom boli aj diskusie o Mam talente a tiez ich samotne aktivity a vyroky.
text vo mne zanechal hlbokú stopu, pripomenul mi bezstarostné časy trávené v predajni náradia obdivovaním a oceňovaním najrôznejších nástrojov od najrôznejších výrobcov... okrem toho je text dosť aktuálny, bolo by dobré spraviť aj niečo o privatizácii teplární a o odvodovej reforme. To ma priviedlo k myšlienke, že by mohlo byť zaujímavé takto umelecky spracovať rôzne rozhodnutia napr. súčasnej vlády (keď som už spomenul tie teplárne) a vydať to vždy na konci obdobia vlády resp. pred voľbami :)
Dost vtipna mi prisla vidina extrapolacie ako vesteckej metody. Prechod od odbornosti k uvolenemu prejavu by mohol byt aj metaforou k zmyslu statistickych, matematickych atd. metod a hodnote ich vysledkov pre jednotlivca - "k tomuto vztah nemam". Nadinterpretovane?
Parafráza: Miško dáva poézii 120 percent
Mám pre teba námet: trénerský tandem Hipp - Griga, ale pozor, už vzniklo niekoľko dobrých textov, tu.
Jedna z najhorších akcií, na ktorých som bol. Ak teda nebola tou najhoršou. Absolútny chaos, nič nemali pripravené, chabá improvizácia.
M. Hamada vlastne iba čítal doslov z novej knihy Ján Ondruš (súborné dielo, vyšlo v Kalligrame).
M. Ondruš nič nepovedal, iba nám ho predstavili.
I. Štrpka bol vraj chorý a neprišiel.
Z. Rédey. Hrozný prejav. Ale aspoň sa snažil vyvolať diskusiu, keď trošku kritizoval tú publikáciu, že tam chýbajú pôvodné vydania zbierok a obsahuje iba Ondrušom prepracované básne z "poslednej ruky". Na to mu stihol Hamada iba raz odpovedať, lebo večer už mal končiť a moderátor sa to pokúšal naznačiť, na čo sa Hamada nasral, že mu stále berie mikrofón.
I. Kováč odmietol používať mikrofón: "Elektrika do poézie nepatrí." Pričom keď niečo vravel, tak ho nikto nepočul.
No a Markovičova zhudobnená verzia jednej Ondrušovej básne bola iba ďalšia rozpačitá a kostrbatá vsuvka.
Povodne bol hlavnou postavou basne Gottwald a nie Ronaldo. Islo viac-menej iba o moju zabavku, uz samotne soc. basne mi pripadaju dost vtipne a tak som sa pohral. Nepopieram, ze basen moze vyznievat nudne, ale vacsina tychto (a nie len tychto soc.) ani nemala ambiciu zabavat, vtipkovat. Ucelom bola adoracia, ktora vsak vyznieva vtipne.
Nebolo iného východiska, vedený prapôvodnou prirozdenosťou som postupovať inak nemohol. Priviedla ma až k nevyhnutnej (prvoplánovej) syntéze podobne ako to dopadlo s chorvátskymi konolistami a ich splynutím so slovenským etnikom. Dobrá výhovorka?
Väzeň štatistiky.
Prapôvodná prirodzenosť nepozná prvoplánovosť. Deje sa pre samú seba.
Už na tom "pracujem", len v inom texte.
Svojou obyčajnosťou (triviálnosťou) a v podstate nulovou pointou by mohlo ísť aj o akúsi koláž (podobne ako u Jamesa). No v tomto prípade je to celistvejšie a naozaj ide o nejakú poviedku alebo príbeh. Neobjavujú sa ani žiadne zjavné paradoxy atď. Napadlo mi tiež, že si sa inšpiroval D. Antinom (Definície a meditácie) prípadne Fluxom, najmä rezignáciou či zanevretím na všetky hodnoty texty (idea, obraznosť a celková estetika).
F. Nietzsche - Antikrist
S. Kierkegaard - Svudcuv dennik
R. Queneau - Zazi v metre
Angažovaná poézia?
Martin Furmanik
http://www.martinfurmanik.sk/
http://citanie.madness.sk/literarnatema-36800.php
Hlavne téma na čítaní...
klasika
Po úvode so stromom a poľom som predpokladal, že to skĺzne k prostému opisu jednotlivých (šiestich) ciest. Našťastie sa to nepotvrdilo. Situácia je to pomerne tradičná, vylodenie na neznámom ostrove, čudný kmeň, čudný rituál...
Celkom sa mi pozdáva taký náznak zacyklenia.
Btw Pri dvojke som sa zabavil, keď som to trocha poprevracal s tými genitáliami a pevným zvieraním rúk.
vidím, že bol nábor
Skús v Artfore:
http://www.artforum.sk/catalog/:pobrezny-vyskum--c...
Aj Pobrežný výskum už máš?
Už mi iba tá čítačka chýba :)
max. 30 dní
Tento text je zrejme súčasťou akéhosi "cyklu", beriem do úvahy už predtým uverejnené básne o prírodno-reflexívnej lyrike, predchádzajúci text o Romboide, prípadne báseň o Hevierovi a cene AOSS, ktoré sa orientujú na kritiku zabehnutých systémo v poézii a hlavne si robia zo všetkého srandu. Pekne provokačné a rebelantské.
BTW: Hneď som si spomenul na názov Mihálikovej zbierky Vzbúrený Jób. Nečítal som ju, ani netuším o čom to je, ale ten názov mi pripadá strašne vtipný. V spojitosti s týmto textom mi to pripadá ešte viac vtipné.
Ešte by sa hodilo poslať to do redakcie Romboidu, alebo už sa stalo?
Možnože ak by si to opäť maximálne zredukovala (ako v predchádzajúcich básňach na membráne)...
Áno
:)
OK, beriem do úvahy
Momentálne to skôr vidím iba v teoretickej rovine, ale istá pravdepodobnosť tam je. Napokon, možno zosnujem aj iné, vydarenejšie kúsky.
V oboch prípadoch ide o námety na krátkometrážny animovaný film, dialógy neboli zaradené z praktických dôvodov. Nemôžem povedať, že by mi v týchto prípadoch išlo o originalitu alebo o nekonvenčnejší dramatický pokus.
Laco Kerata - Rádiové hry
Peter Šulej - Prvá trilógia (Porno/Kult/Pop)
Dosť krkolomné
Dosť ma to nudilo, ale predpokladám, že práca svoj účel splnila.
Najskôr som sa trocha bál o čo pôjde, keď som si to len tak prebehol pohľadom a všimol si tam vyznania lásky. Našťastie sa obavy nenaplnili. Irónia a paródia sú zreteľné (zvolený patetický štýl atď.), avšak veľakrát to zašlo do násilnosti a banálnosti, napr. chruščov ako tuleň, záverečná modlitba s gagarinom, a priznám sa, že ani záverečné odhalenie, že ide o Petra mi neprišlo vtipné. Ako povedala dazda, oplatilo by sa preškrtať a niečo aj preštylizovať.
Dosť mi to evokuje štatistku, grafy, už od názvu "pyramída" - veková pyramída. Text ako keby tou elimináciou funkcií napĺňal myšlienku, že štatistika zakrýva množstvo dôležitých informácií.
Zaujímavá vec. Mne je dosť blízka.
Výrazný kontrast - kontemplácia - mentálna aktivita, skôr spájaná so sebakontrolou (vo význame rozjímanie) a hokej resp. prežívanie šampionátu v úlohe diváka. Aj tento protiklad mi je dosť sympatický, o niečo podobné som sa snažil aj ja. Vtipná je tiež parodizácia slovenských fanúšikov ("rozžuvať štandardu", "Kontempluješ o šampionáte"...). Vnímam to však iba ako prostriedok pre upozornenie na závažnejšie problémy súčasnosti.
takze poezia vsedneho dna?
to by aj mna zaujimalo
Ked beriem do uvahy aj predchazajuci prispevok, da sa najst spolocna tema - parodizacia, kritika urcitych poetov. Predpokladam, ze motivom boli aj diskusie o Mam talente a tiez ich samotne aktivity a vyroky.
Toto je tvoja reakcia na tu debatu o vyuziti skracovania?
marí sa mi, že túto báseň spomínal niekde aj inkriminovaný D. Hevier
budem sa musieť preorientovať, s takýmto motivickým fondom sa do učebníc nedostanem
tiez som mal davnejsie napad so skracovanim a tiez mi nic nenapadlo :)
tuším si dláždiť chodníček na Parnas
Dočkáme sa aj ďalších cover verzií Rúfusa?
som za
text vo mne zanechal hlbokú stopu, pripomenul mi bezstarostné časy trávené v predajni náradia obdivovaním a oceňovaním najrôznejších nástrojov od najrôznejších výrobcov... okrem toho je text dosť aktuálny, bolo by dobré spraviť aj niečo o privatizácii teplární a o odvodovej reforme. To ma priviedlo k myšlienke, že by mohlo byť zaujímavé takto umelecky spracovať rôzne rozhodnutia napr. súčasnej vlády (keď som už spomenul tie teplárne) a vydať to vždy na konci obdobia vlády resp. pred voľbami :)
a internetové diskusie sú toho dobrým príkladom
vidíme, že nielen na futbalových mágov, ale i na poetov sa občas znesie vlna kritiky
poukazujuc na techniku
v poslednej dobe akosi srsis "sablonovitym" humorom
Dost vtipna mi prisla vidina extrapolacie ako vesteckej metody. Prechod od odbornosti k uvolenemu prejavu by mohol byt aj metaforou k zmyslu statistickych, matematickych atd. metod a hodnote ich vysledkov pre jednotlivca - "k tomuto vztah nemam". Nadinterpretovane?
bez posledneho versa by sa to zrejme ani neobislo, ten absurdny vykrik do tmy