Zhrab

Nerobí vôbec nič. Sedí a vníma – lenže je večer, Jimmy je malý a miestnosť je plná ľudí hrajúcich poker. Vnímanie stačí. Tma, pach nočnej vlhkosti počas vetrania, neznáma činnosť ostatných – dostatočný stimul, jeho priebeh sa pre Jimmyho stáva činnosťou samou o sebe a Jimmyho teta, obézna žena s veľkými očami, číta. Pomedzi stránky zdvíha zrak a povie: "Máš v kúte zaschnutú slinu." Jimmy venuje viac pozornosti hre. Herbert sa smeje a vzápätí kašle. Akači, nahý černoch pomaľovaný znakmi hrochov prebodnutých oštepmi, cerí žlté zubiská: "Prišla štvrtá farba a ty navyšuješ 750. Správne si myslíš, že mám tak nanajvýš osamelé eso a musím zahodiť. Reprezentuješ farbu a reprezentuješ ju dobre. Herbert a jeho kalkuly. No Herbertove oči nepadli na peniaze a ich skorý prísľub. Naopak si na chvíľu stočil pohľad k oknu. Do tmy, neistoty, strachu. Je možné, že nemáš nič a moje slabé eso na teba stačí? Dorovnám."

Strýko Herbert je územčistý, široký muž disponujúci obrovskou fyzickou silou. Pokožku na celej hlave má až na široké fúzy holú, oblečený vyžehlený sivý oblek. Vychádza z neho prirodzená a autoritatívna vnútorná sila. Nie však sila v zmysle buddhistických mníchov, skôr sila v zmysle človeka, ktorý si vezme, čo chce. V prípade iného uchádzača o to, čo Herbert chce, si k tomu, čo chce, vezme aj uchádzačovu pečeň. Ešte chvíľu by rád nechal Akačiho variť sa vo vlastnej šťave; vie, že je to zbytočné. Akači vie, kto si čo myslí. "Kurva, idem po rebuy," s úsmevom poznamená Herbert rezignovane otáčajúci KQ, bez farby, ktorá by Akačiho porážala. Vstáva a vychádza von z obývačky. Jimmy sa za ním otáča; Herbert naňho žmurkne, bez sprisahaneckých tendencií, neutrálne a neunáhlene; Herbert je jediný muž, o ktorom Jimmy vie, že žmurká celkom bez emócií. Akači zdvíha ruku s krvavým šotelom a zhrabe ním Herbertove hracie žetóny zo stredu stola smerom k sebe. "Výhra," dodá a vyvráti oči. Bielka.

Jimmy sleduje Herberta práve vychádzajúceho na chodbu, potom návštevu, potom sa s predtuchou ďalšej represie pozrie na tetu. "Zajtra ideš k zubárovi," vyhlási. Jimmyho pravda zasiahne ako kladivo do semenníkov. Bruchom prebehne náznak kŕču. "Herbert má zajtra cestu do mesta a bol natoľko ochotný, že ťa vezme. Predpokladám, že sa budeš správať pred strýkom Herbertom vzhľadom na jeho postavenie. Je to náš dobrý a vplyvný priateľ a preukazuje nám láskavosť. Bež si umyť zuby a spať." Vplyvný priateľ Herbert sa vracia s novou hrsťou bankoviek.

Jimmy, ako bolo možné vyššie zistiť z jeho fyziologickej reakcie, k návštevám zubára nikdy neprechovával kladný vzťah. Nech robil čokoľvek, permanentne v ňom panovalo podvedomé očakávanie správy, že "zajtra sa ide". Kazy boli nekonečné, vždy bolo čo robiť, vytrhnúť, vyvŕtať, vyčistiť, zbaviť sa koreňov, extrahovať zbytočné zuby, aby nezavadzali strojčeku. Gumové rukavice prechádzajúce po jeho ďasnách boli živnou pôdou pre úvahy, čo za vyšetrenie ho asi práve a nevyhnutne čakalo. Prirodzene mu nikdy nič vopred nepovedali. Najhoršie bolo trhanie koreňov: často sa lámali a nástrojom, ktorý Jimmymu pripomínal páčidlo, sa zbytky zubov dolovali z ďasien von. Cítil túžbu sa vzbúriť. Spraviť niečo, čo bude natoľko závažné, že dentálne zákroky sa stanú malichernosťou; natoľko hrozivé, že ho už nikto nikdy k zubárovi nútiť chodiť nebude. Pozerá do chodby, na hlave aj v hrudi chlad. "Idem ešte čurať," vypadne z neho nepresvedčivo. Vybieha von.

Na vešiaku visia štyri mužské kabáty. Jeden z nich má šedú farbu, farbu Herbertovho saka. Jimmy je dobrý v asociatívnom myslení, jeho talent si už roky nikto nevšíma, skrátka na to nie je doba; momentálne mu však pomáha identifikovať, že sa pravdepodobne jedná o kabát strýka Herberta. "BUY" v slove rebuy, ktoré Herbert spomenul po prehre, v Jimmyho asociatívnej mysli evokovako peniaze. Nasucho prehĺta, strach z nastávajúcej bolesti paradoxne dodáva odvahu. Jednu ruku norí do vnútorného vrecka. Vyťahuje zopnutý zväzok bankoviek. Otáča nimi vo vzduchu a obzerá si ich perfektné obdĺžnikové obrysy. Andrew Jackson mu pohľad opätuje a bez morálnych súdov sa usmieva. Na rameno mu padne ruka. Prudko sa otočí, už nie je vydesený, srdce mu takmer prestáva biť; stojí za ním strýko Herbert. "Ale, ale." Nepôsobí nahnevane, vľúdne sa pozerá, sníma ruku z ramena. "Takže si na suchu. No, čo sa dá robiť, peniaze sa zídu vždy. Ale takto očividne kradnúť?" Jimmy neodpovedá, nie je schopný. "Keď kradneš, kradni ako strýko Herbert. Nie svojimi rukami. Uč sa ekonómiu, študuj právo! Vieš, Jimmy, si ešte mladý, možno to raz pochopíš. A potom tiež budeš mať takýto domček. Aalebo rolls-royce, aký ma čaká v garáži, aj s osobným štartérom, ktorý prípadne vybuchne za mňa, keby ma chcel náhodou niekto zniesť zo sveta za to, že som kradol aj od neho. No a čo? O chvíľu mi aj tak jebne aorta. Musíš hrabať, kde sa dá, kým sa dá. Odkiaľ si myslíš, že tvoji rodičia, pokoj ich dušiam, zohnali tento dom?" Herbert postrapatí Jimmymu vlasy. "Kradli, predsa. Peniaze vráť, dvacku si nechaj. Ako pamiatku na tvoj prvý neúspešný pokus. Snáď bude aj posledným. Dal by som ti viac, ale to by si nepochopil lekciu: nikdy sa nenechať chytiť." Herbert sa otáča a vykračuje smerom k obývačke. Jimmy za ním zavolá: "Strýko, a čo bol vlastne zač môj otec?"

"Bol to hajzel."

Jimmy leží v posteli a potí sa. Mení polohy, no má pocit, že pri každej má vyšší tep. Pokúša sa ignorovať emócie. Je mu zle. Vstáva a beží do kúpeľne, kde zvracia do umývadla. Splachuje kúsky nestráveného mäsa do výlevky, voda pretečie skrz upchaté trúbky naspäť hore a tie plávajú ako mäsové chaluhy v porcenánovej bažine. Jimmy si umýva tvár a vracia sa do izby.

Je ráno a teta navlieka Jimmyho do reprezentatívneho oblečenia. Do košele mu strká vreckovku. "To máš na krv," pripomenie. "Ja nechcem," úpie Jimmy. "Už o tom viac nebudem počuť. Potrebuješ skontrolovať zuby, lebo tam budeš mať diery a zomrieš."

Jimmy a Herbrert sedia v rolls royce, strýko pridáva plyn. "Zoberiem ťa k doktorovi, potom mám obchodné stretnutie a potom domov. Máš šťastie, že mám vôbec čas, mladý. Tešíš sa, že po dlhej dobe vypadneš od vidlí a uvidíš mesto?"

"Bojím sa," vypadne z Jimmyho úst nepresvedčivé priznanie, skôr venované oknu, ako Herbertovi. "Bojíš? Prosím ťa! Vieš, koľkokrát budeš ešte v živote vrieskať od bolesti? Vieš, koľko ľudí a vecí sa ťa pokúsi zahubiť? Mal by si byť rád. Zubár je dobrý tréning. Byť tebou, vypýtam si to bez anestézy. Vieš, Jimmy, si ešte mladý, možno to raz pochopíš. Aby si niekým bol, musíš byť dravec. A dravec vie znášať bolesť." Herbert sa autom natlačí na vozidlo pred ním a začne zbesilo trúbiť. Auto mu po chvíli uhne do vedľajšieho pruhu a rolls royce sa derie vpred. Herbert peckuje Franka Sinatru. "Máš rád Frankieho, Jimmy?"

Jimmy neodpovedá.

"Frankie je kráľ. Má za sebou správnych ľudí. A určite nie je posratý zo zubára tak, ako ty. Ber si to k srdcu, Jimmy. Vieš, čo? Rovno ti to bez anestézy vypýtam ja."

Sterilný zápach, umelý kvet, kreslo, v ňom Jimmy. Zubár chystá injekciu. Herbert situáciu sleduje ako vývoj dostihov, na ktoré si práve stavil. "Bez umŕtvenia, pán doktor."

"To ale bude bolieť."

Jimmy potichu zamrnčí od strachu. Nedá sa myslieť, očami blúdi po arzenále nástrojov, ktoré sú pred ním rozložené v úhľadnom rade. Herbert si vzdychne. "Časy sú ťažké. Nemôžeme si dovoliť utrácať na kokotiny." Doktor pokrčí ramenami a injekciu odkladá. Namiesto nej berie do ruky kliešte. "Tak sa nadýchni, mladý," povie s vľúdnou dikciou mentora, napríklad trénera, ktorý svojho zverenca motivuje k ďalšej sérii cvikov. Jimmy sa nadýchnuť nedokáže. Ústa má otvorené akoby v kŕči, čeľusť je zaseknutá a nejde defenzívne zavrieť. Zubár do úst vkladá kliešte a lomcuje zubom sem a tam, akoby sa snažil páčidlom vyrvať zaseknutý klinec zo starej dosky. Jimmy vrieska od bolesti, koreň drží, strýko Herbert uznanlivo kýve hlavou, usmieva sa a hmká si do toho Fly me to the moon.

Park je preplnený ľuďmi, niektorí dnes prežili lepšie, iní horšie veci, ako Jimmy. On sa sa cíti nadradene, hoci ešte stále premočený od potu, s nestabilným pulzom. "Hovoril som ti, že to bude cenná skúsenosť. Teraz mám míting. Počkáš ma tu. Malým chlapcom sa v parku nič nemôže stať. Počkaj." Herbert odbieha, po chvíli sa vracia s hamburgerom a tisne ho Jimmymu do rúk. Žemľa je posypaná makom; Jimmy má radšej sezam. "Tu máš obed."

"Doktor povedal, že by som pár hodín nič nemal.." Herbert mu dá štvrtinovú facku, slabú, takú, ktorá vypovedá o tom, že človek nezamýšľa nič zlé, no má nad fackovaným absolútnu moc. "Čím skôr sa ti to znova pokazí, tým lepšie."

Odchádza, mizne v hlbinách korporátnej budovy. Stĺpy držia pôdorys, slnko svieti. Hluky švihadla atď. Jimmy sa pokúša odhryznúť si z hamburgeru, diera po zube ho bolí, sotva prehĺta vysušené mäso. Ubehne zopár minút. Príde vták, pozerá na Jimmyho, Jimmy pozerá na vtáka a zrejme si nemajú čo povedať. O vtákoch sa mu párkrát snívalo, konkrétne o holuboch: choval ich doma, celú kolóniu holubov, ktorá sa potom vzbúrila a dodriapala mu oči. Inokedy sa staral o zraneného holuba a domnieval sa, že mu vo sne musí vytrhnúť zlomené pierko, aby mohol znova lietať. Namiesto toho mu utrhol nohu a holub pišťal ako potkan. Náhle začuje výkriky ľudí doliehajúce z budovy, v ktorej zmizol Herbert; všimne si, že z nej stúpa dym. Z okien sa derú husté čierne kúdole, občasný plameň. Oheň sa šíri, niektorí ľudia vyskakujú z okien, z diaľky je počuť hasičská siréna. Jimmy vstane a inštinktívne sa od budovy vzďaľuje chrbtom vzad. Hamburger padá na zem. Ľudia utekajú, niektorí horia, niektorí len dymia, iní odpadávajú otrávení splodinami. Jimmy má pootvorené ústa, diera po zube bolí pod záchvevmi vzduchu. Chrbtom narazí do siluety. Stojí za ním strýko Herbert. "Poď, mladý, ideme domov." Berie ho za ruku a vedie parkom; ľudia okolo nich kričia, hasiči hekticky rozmotávajú hadice. Herbert kráča priamo vpred, pred ním vidina komfortu perfektne vylešteného interiéru luxusnej limuzíny; kráča a okoliu nevenuje bližšiu pozornosť.