mám znudené ruky

Je 1207 hodina tichých áut

mám znudené ruky a toto

je zápisok z cesty

ktorá sa zatiaľ nestala

 

ešte len prenáša svoje vnemy

do života kmitajúcej hmly

všetky pozhášané domy bloky a preliačiny

ešte netušia, že si nás v nej zapamätajú

že sa ňou stanú

nové súčasti v nočnom mraze prícestných ulít

(pozri dnu toľko nenarazených sudov pískajúceho skla

spiacich nehybných psov uviazaných o zábradlia

hojdačky s vypnutými deťmi čakajú/cimi/ na ráno

zajtra sa opäť začne tento cyklus toto extatické

pojedanie času)

 

sami na poslednom bláznivom kajaku

prechádzame vrkočmi prasklín

náhle kone vlhkého prachu obaľujú našu rýchlu kožu, sme

tak nevyhnutne rýchli

tak prenatálne rýchli

tak rýchli rýchli rýchli

nasolené mačky v obálkach hltajúc slová

stále živé listy a ich nenávratné dopady

konečný pohon, prvé hmýrenie

 

je 1207 hodina tichých áut

dlane mäkko blúdia po čele

a toto

je zápisok z cesty

ktorá nezhorí

ktorá sa -----