Na hrote cesty

 

VI.

 

1. Vychádzaj z poznania, že cesta je nepriechodná.

2. Jedinou možnosťou je uchýliť sa na jej hrot.

3. Hrot cesty je neslovo.

4. Neslová nemajú význam. Sú migrujúcimi a zdanlivými obalmi vecí, akýmisi možnými rozmedziami oblakov vytvorených ilúziou existencie slov s významom.

5. Po hrote cesty kĺž, kým sa nenavráti pôvodná priechodnosť.

 

I.

 

a ty

si všimneš len tyč

uterák z rybích prstov

a slaný jazyk

kdesi v podbruší

 

II.

 

prvý úder bubna

celou hruďou je vlna

váhaš

no napokon do zeme prenikáš

 

už cítiš listy

cez hlinu ťažšiu ako hĺbka dní

 

prerážajú

 

smerom k tebe

 

- takmer -

 

 

III.

 

pri zauzlených hodinkách

práchnivieme

 

IV.

 

V bistre bolo možné ticho. Pod istými vecami

sme sa nevyhli ani tieňom.

Svetlo nemôže hovoriť, viem. No ajtak: spoza

nestálych okenných prikrývok k nám prečnievali

kusy pohyblivého plátna.

Od niektorých žien si asi už nikdy

neodmyslíme čiernobielo.

 

 

V.

 

a tej priehľadnej ruke

sa predsa podarilo

stlačiť vypínač

 

izba

 

ostala tmavá

 

a kosti

 

o niečo matnejšie -