Povedali mi: pokračuj ďalej. Prekroč heretickú knihu receptov, v ktorej sa nadrobno strúhajú excentrické sexuálne praktiky a potom sa vysmážajú v hustom oleji. Napriek intenzívnemu vŕzganiu gumovej rebroviny neopúšťaj predstavu, že šúchaš nechtom o vyleštené drevo strunorganu. Zatni zuby, poriadne si popriťahuj stehy, presne ako šnúrky na športových topánkach, nech sa celý nerozsypeš, nepičuj a jednoducho kráčaj. Nahmataj si vo vrecku osemhranný kľúč. Máš? Fajn. Teraz hľadaj človeka s dierou v čele. Presne takou, do ktorej tvoj kľúč sadne. Toho sa potom spýtaš na cestu.
Hustý opar hmly blokoval dotieravé svetlo hviezd. Pod krytom zastávky sa krčil chlapec zvierajúci komixovú knihu. V pravidelných intervaloch sa uškŕňal. Prekvapilo ma, keď vytiahol tabatierku a profesionálnymi pohybmi si ušúľal cigaretu. Pripálil si ju zápalkou. Po zaostrení pohľadu som zistil, že medzi vlasmi na čele mu zíva diera v tvare osemuholníku. Pristúpil som bližšie.
- Nemal by si fajčiť.
Vytrhol som mu cigaretu z ruky a hodil som ju na zem. Moja ruka zovrela jeho vetchý krk. Druhá mu vrazila osemhranný kľúč do diery v čele.
- Štyristo osem. Na deviatej vystúp. Výjdi na ôsme. Je otvorené, no on sa zdržiava len na balkóne. Celý rok tam sedí, v zime primŕza k zábradliu a na jar sa snaží triafať do tóniny vtákov. Veľa šťastia.
Po týchto slovách sa chlapec rozbehol preč, šúchajúc si červené miesto na čele. Myslím, že šiel domov. Ja som počkal na štyristoosmičku, na deviatej vystúpil a vyšiel som na ôsme. Rozrazil som dvere. Na balkóne sa o zábradlie, na ktorom bol položený popolník, zopár krabíc od vína a skrutkovač opieral chlap s dlhou striebornou bradou. Prostredie bolo mĺkve.
- Tvoja cesta je len hybná sila mŕtvo zmrznutej chvíle v tvojom živote, - prehovoril.
- Je to možné, - usmial som sa a uprel som zrak na jeho čelo. Mal v ňom vrazený kľúč.
- Tu ajtak skončia všetci. Oni ti klamú. Bude dobre, bude dobre. To bude. Ale dávno.
Neochvejná kovovosť jeho reči ma úspešne zmanipulovala a ja som mu uveril každé slovo. On vzal skrutkovač a vyskrutkoval si kľúč z čela.
- Už nehľadaj človeka, do ktorého to sadne. Voľ náhodne. Ak kľúč nesadne, vraz ho tam násilne.
Pokýval som a s vedomím, že musím spraviť, čo musím spraviť, som sa odobral preč. Cestou ma sprevádzalo gumové skučanie pneumatík.
Odkazy:
[1] https://membrana.sk/profile/andrej
[2] https://membrana.sk/cat/poviedka