Jaskyňa svietila
obilným svetlom. On ukázal
na žltú stenu a povedal:
Tu je také teplo, že vrhá srieň.
A všetko zamrzlo na slnku.
Sem sa dalo prebrodiť
len cez nekonečné lány kukurice
lemované strašiakmi
odetými v dotrhaných sarafanoch.
Inde sa zas dalo dostať len
s rukou podopierajúcou chrbát:
Som šeroslepý. Nič nevidím.
Niekam sa ti zakvačím a
ty ma naviguj k tomu stanu
s prerušovane praskajúcou pieckou
a večným Emilinym ohňom
no konečným drevom.
Tam si snáď dovolíme aj
nadviazať rozhovor.
Teraz už smieš pozorovať tézu
zaseknutú medzi garnižou a stenou.
Nevychádza z životného poznania.
Nerozlúštiš jej obsah.
Je jantárovo zaliata tieňom záclony,
ktorú garniža drží.
Odkazy:
[1] https://membrana.sk/profile/andrej
[2] https://membrana.sk/cat/volne-verse