Literatúra na internete

Internet je médium, ktoré nielen, že nemožno ignorovať v akejkoľvek oblasti ľudskej činnosti, ale práve naopak. Bolo by trestuhodné obchádzať ho, pretože poskytuje v priam neuveriteľnej miere podstatne zjednodušený prístup k informáciám a zdieľanie myšlienok a poznatkov ľudí medzi sebou.

Literatúra pritom robí jeho prostredníctvom skok, ktorý je porovnateľný s tým, aký zažila po vynájdení kníhtlače v 15. storočí. Pokúsim sa vysvetliť, prečo je dôležité naučiť sa akceptovať internet ako publikačný priestor pre naše kultúrne a umelecké prejavy.

Predpokladám, že bežný súčasný človek chápe šírku možností, ktoré internet poskytuje. Vyzdvihnem teda aspoň zopár tých, ktoré sú najviac relevantné vzhľadom k téme tejto úvahy. Tou prvou je publikačný priestor.

Nemám prehľad o stave a možnostiach poľského či iného knižného trhu, o tom, akú šancu majú mladí neznámi autori presadiť sa. Môžem iba skonštatovať, že na Slovensku je to pomerne náročné a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Z trhového hľadiska je poézia či beletria pre náročnejšieho čitateľa okrajovou záležitosťou. V spoločnosti je po nej taký malý dopyt, že ho nepokryje žiaden podnikateľský zámer. Vydávať tlačenú poéziu či aj krátku prózu je hlboko stratová investícia. (Mimochodom, daň z pridanej hodnoty na knihy bola síce v roku 2008 znížená z likvidačných 19% na 10%, v cenách kníh sa táto zmena však príliš neprejavila). Bez dotácií od štátu či od súkromných donorov je teda takáto literatúra v knižnej podobe nemysliteľná.

Knihy sa samozrejme vydávajú a predávajú, prevažne však ide o preklady svetových bestsellerov, či domáce komerčne úspešné tituly (napr. nenáročné ženské romány). Skromné príspevky a dotácie zo štátnej kasy sú zas príliš zaťažené pre svoju viazanosť na úradníkov, ktorí o nich rozhodujú a tak neexistuje záruka, že poputujú na umelecky hodnotný, ale nezávislý projekt.

Mnohí zrejme poznajú slovenských básnikov, akými sú Milan Rúfus či Miroslav Válek. Možno sú vám tiež známe mená ako Štrpka, Laučík, Kolenič, Urban. Patrí im všetka úcta, ale toto už dávno nie sú predstavitelia súčasnej slovenskej poézie. Zdá sa, akoby mladí básnici na Slovensku vôbec neexistovali. Existujú, lenže v kníhkupectvách ich sotva nájdete. Ak v našich obchodoch s knihami natrafíte na pôvodnú slovenskú poéziu, pravdepodobne to budú tituly básnikov z prvej polovice 20. storočia (klasici Hviezdoslav, Krasko, Smrek, či katolícka moderna), možno spomínaný Milan Rúfus alebo niektorý zo slovenských textárov populárnych piesní z 80 rokov.

Nemám ilúzie o tom, že ľudia u nás masovo čítajú hodnotnú literatúru, že sa vo veľkej miere zaujímajú o súčasnú poéziu. Naopak, vzťah súčasnej generácie k literatúre rešpektujem ako prirodzený jav. Napriek tomuto faktu sú tu však stále noví a noví autori, píšuci, hľadajúci. Mnohí z nich sú hneď na prvý pohľad veľmi talentovaní, a to podstatné, čo im chýba a čo nie vždy nachádzajú, je podpora - teda priestor na prezentáciu a primeraná literárna kritika. Tieto úlohy zastupujú do určitej miery niektoré literárne časopisy, čo je vždy lepšie ako nič. Navyše, historicky, takéto časopisy fungujú vďaka rôznym grantom a iným finančným podporám. Ich kapacita a dostupnosť je však pomerne obmedzená. A čo je podstatnejšie - spätná väzba pre začínajúcich autorov je na ploche tlačeného časopisu v lepšom prípade limitovaná a pomalá, v horšom žiadna.

Na druhej strane, náklady na prevádzkovanie literárneho servera sú oproti knihám a časopisom minimálne. Prevádzka si vyžaduje aspoň jedného správcu, ktorý stránku v prípade potreby technicky zabezpečuje.

Druhou z výhod internetu, pokiaľ ide o literatúru, je možnosť instantnej elektronickej komunikácie. Inak povedané - ak autor uverejní svoj text na frekventovanom literárnom serveri, v priebehu niekoľkých minút môže dostať priame reakcie od bežných alebo viac či menej odborne orientovaných čitateľov. Samozrejme, čím je návštevníkov servera viac a čím sú fundovanejší, tým hodnotnejšia je pre autora kritika. Na druhej strane, účastníci takejto debaty pod dielom, nech už ide o laikov alebo znalcov, majú príležitosť vydiskutovať rôzne pohľady a názory, ktoré sa nevyhnutne a prirodzene vyskytnú.

Vďaka elektronickej komunikácii dochádza ku komunikácii osobnej, vznikajú komunity autorov, ktorí sa stretávajú aj v reálnom živote a organizujú spolu verejné autorské čítania.

Internet však odhaľuje aj ďalší fenomén súvisiaci s elektronickým vekom. Do popredia záujmu čitateľov a autorov sa dostávajú krátke formy: básnické miniatúry, haiku, aforizmy, slovné hračky, mikropoviedky. Internetové blogy sú svojim spôsobom tiež literárnou kategóriou, podľa úrovne a zamerania autora môže ísť o novinový stĺpček, denník, postreh, myšlienku. Osobne to dávam do súvislosti s krátkymi prestávkami, ktoré si ľudia pracujúci za počítačom zvyknú dopriať. Poézia tu môže skórovať: ak je krátka a dokáže vás na ten okamih uniesť preč, do iného vesmíru.

Dobrý literárny server môže slúžiť aj ako liaheň talentov. Každý autor má príležitosť pre reflexiu, odhad vlastných schopností. A ak je dobrý a zaujme, je šanca, že sa postupne jeho meno a tvorba dostane predsa len k nejakému vydavateľovi a následne na pulty kníhkupectiev. Hoci, treba priznať, že takéto prípady sú u nás - narozdiel napríklad od Čiech - skôr ojedinelé.

Internet možno taktiež chápať ako akcelerátor spoločného vedomia, alebo prostriedok na rýchle a účinné šírenie myšlienok, zároveň však aj napríklad na odhaľovanie plagiátov. Digitálna podoba diel ponúka samozrejme množstvo možností práce s textom pre jazykovedcov a katalogizáciu pre knižnice.

Je však potrebné mať na pamäti, že pokiaľ ide o literatúru na internete, samotný internet ostáva iba prostriedkom, médiom. Obsah vždy tvoria ľudia. Môže sa teda stať, (a aj sa stáva), že kvantita prerastie kvalitu a ľahká dostupnosť vedie k zahlteniu a nereflektovaným prejavom grafománie vydávajúcej sa za umenie. Práve tu je možno veľmi zreteľne vnímať úlohu literárnych kritikov a potrebu ich participácie.

/úvaha má byť odprezentovaná na festivale slovanskej poézie vo Varšave 26.-28.10.09/