Progres

1 hlas

Pozorujem ťa. Veci, čo spravíš, keď si o druhej ráno sám v byte: začne ťa znervózňovať fakt, že nevieš, kam si hodil kľúče. Zistíš, že ti došiel alkohol. Napustíš si polliter vody a predstieraš, že je to vodka. Začneš prehrabávať skrinky a hľadať zapotrošenú cigaretu. Napadne ťa, že by si mohol skočiť z okna a zamrzí ťa, že to nikdy nespravíš. Masturbuješ. Potom vezmeš papier a natrháš ho na maličké kúsky. Tie symetricky rozmiestniš po stole. Okolo notebooku. Na vrch lampičky. Migruješ po ploche bytu ako nespárený elektrón. Všetko, čo chytíš do ruky, dekonštruuješ. Trháš na menšie čiastočky. Udieraš do vzduchu a predstavuješ si, že biješ niekoho objemného a mohutného. Omylom drbneš do nábytku, zasyčíš, zapičuješ a sadneš si na zem. To je bod, v ktorom akútne musíš spraviť niečo, čo ťa posunie ďalej. Inak vybuchneš. Alebo zhoríš.

Vybiehaš z bytu von von, kruhy pod očami, poprípade iné podliatiny ti dodávajú vizáž zblúdeného a múdreho pútnika. Kopeš do kontajnerov, kopeš do čiernej tekutiny v kalužiach. Cez deravé topánky zisťuješ jej viskozitu. Už dlho nie je vodou. Rozrazíš dvere prvého špinavého skladu, na ktorý narazíš s dúfaním, že stretneš dvanásť konšpirátorov, s ktorými zničíte svet. Narážaš však len na čistú tmu. Vychádzaš teda zdrvený von. Hľadáš kamión, ktorý si často vídal pri návratoch z baru. Stojaci, so zapnutými svetlami a mužom vnútri. Mužom s tými najjasnejšími očami, aké si kedy videl. Sediacim, fajčiacim, skenujúcim okolie. Mužom s mohutnou konštrukciou tela, širokým hrudným košom a ušankou na hlave s drsnými črtami.

Otváraš dvere kamiónu a sadáš si dnu. Muž nie je prekvapený. Nestrhne pohľad z cesty pred ním. Zavrieš. Okná sú zarosené. Spoza nich sa črtá absolútna noc. Vtom si všimneš, že muž dupe na plyn. Uvádza stroj do pohybu. Pochopíš, že čosi kamsi vezie a že ty si ten, na koho čakal. Keď kamión opustí mesto, ide po ceste nahusto posiatej závorami. Popri nich postávajú večne znudení muži určení na ich zdvíhanie. Vedľa cesty polia: strašiaky odeté v čiernom. Pripomínajú esesácke uniformy. Keďže vodič je odchovaný na rasistickom humore, napadá mu, že sú proti židom, ktorí kradnú obilie na macesovú múku. To ti však nepovie a tak si o ňom zachováš dobrú mienku. Život náhle ide ako po masle, alebo aspoň po margaríne. S každým urazeným kilometrom stúpajúca ľahkosť.

Po štyroch dňoch ťa začne čosi sužovať. Čosi sa postupne formuje do zvedavosti: čo nesieme v debnách, čo sú naukladané vzadu? A komu to nesieme? Vodič, akoby vytušil tvoj náhly nepokoj, ti len položí ruku na rameno a povie (po prvýkrát prehovoriac): „Neobávaj sa.“ Živíš sa suchým pečivom napchatým do tašiek pod sedadlami. Je zo dňa na deň suchšie. Kamión sa zastaví pri odpočívadle. Vodič vystúpi. Potom, čo nevidíš, ako vrazí chlapovi, ktorý sa naňho usmeje, kúpi si cigarety, hodí do seba štyroch dvojitých panákov vodky, pretiahne servírku a zoberie dve bagety ti z okna zamáva. Vráti sa ku kamiónu, nasadne a naštartuje. Podáva ti bagetu, do ktorej sa s entuziazmom ponoríš.

Po troch týždňoch ťa nadobro zmôže letargia. Po tom, čo je v debniach, nepátraš. Inhaluješ arómu vodičovho potu a pozoruješ besnejúcu noc za zarosenými oknami. O niekoľko dní dorazíš na koniec svojej cesty. To ťa však v konečnom dôsledku vôbec nezaujíma. Ja si vyzdvihnem tajomný obsah debien a ty môžeš pokračovať presne tam, kde si prestal.

Obrázok používateľa ericek
Št, 18. 03. 10 - 19:54 ad Progres | ericek

keby si to trosku preriedil,  zbavil sa margarinovych pasazi, tak velmi prijemne... takto iba prijemne... :)

Obrázok používateľa James Juyce
Ut, 16. 03. 10 - 12:14 ad Progres | James Juyce

podla mna je to zaujimavy koncept, v zavere mi nechyba udernost, pretoze tu ide o konceptualnejsiu pointu zalozenu na tom, ze postava, o ktorej sa tu na vacsine ploche hovori, a ktora vyzera ako ustredna, sa ukaze v podstate ako vedlajsia (aj vzhladom na tajomny tovar) a v skutocnosti tu (bezohladne) kraca o rozpravaca, zaujimava je aj perspektiva, v ramci ktorej je pred zobrazovanym muzom ukryta nasilna identita vodica kamionu, pricom vseveduci rozpravac - pozorovatel nam o tom referuje, hlasujem

Obrázok používateľa trolejbus
Ut, 16. 03. 10 - 08:54 ad Progres | trolejbus

Bolo to fajn čítanie. Mal som z toho pocit, že si sa nechal uniesť fantáziou a len tak písal a asocioval.

Záver ma sklamal, čakal som niečo údernejšie. Zdal sa mi príliš banálny, vzhľadom na priebeh celej poviedky by som čakal niečo iné. Niečo šialené.

V samotnom texte bolo podľa mňa pár vecí vyslovene navyše, pri tých opisoch a prirovnaniach, napr. : "...alebo aspoň po margaríne".

Ale ako som povedal, fajn čítanie.

Obrázok používateľa dazda
Ne, 14. 03. 10 - 23:26 ad Progres | dazda

je to nejake tuhe

To je bod, v ktorom akútne musíš spraviť niečo, čo ťa posunie ďalej. Inak vybuchneš. Alebo zhoríš.

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.