O neekologickom správaní lyrického subjektu D. Želinského

Autor poézie Dominik Želinský vo svojej debutovej zbierke básní Čokoľvek iné (Psí víno, edice Stůl, Praha 2010) na str. 22 uvádza nasledujúce dve stanoviská: „Trápne triedenie odpadu ktoré nič nezachráni“ a  „vždy ten najväčší humus hodím do plastu“. Už na prvý pohľad zistíme, že s oboma stanoviskami nie je čosi v poriadku.

Najskôr upriamim svoju pozornosť na prvé sporné stanovisko. V ňom sa triedenie odpadu označuje za trápne. Navyše údajne nič neza­chráni. Obyčajne výrazom trápny označujeme ošemetnú či prekérnu situáciu, v ktorej sa človek cíti nesvoj, nie vo svojej koži, nepríjemne. Znamená to, že pre lyrický subjekt Želinského básne je separovanie odpadu niečím neprirodzeným, niečím, čo spôsobuje rozpaky. Tu možno postrehnúť základný problém uvažovania lyrického subjektu o separovaní odpadu. Napriek haldám informácií o separácii mu táto činnosť spôsobuje úzkosť a nepríjemné pocity. Toto považujem za zásadný problém lyrického subjektu, ak je reč o prívlastku trápne v súvislosti s triedením odpadu. Lyrickú subjekt totiž zrejme chodí po svete so zavretými očami.

Len tak na okraj pre ilustráciu dnešnej masívnej odpadovej osvety použijem príklad z prostredia mesta Trnava. V tomto meste začiatkom kalendárneho roka 2012 dostali jeho obyvatelia informatívne letáky o separovaní a vývoze odpadu. Bolo ich vytlačených 25 000 kusov. Dokonca aj samotná radnica prispe­la na vytlačenie letákov v sume 1 000 Eur. Nie je to však všetko, podobné letáky dostávajú Trnavčania do svojich schránok viackrát do roka.

Som presvedčený, že pri čo i len troche vynaloženého úsilia by lyrický subjekt zamenil svoj prívlastok trápne za výstižnejší, napr. efektívne, precízne, poctivé, pravidelné a pod. Možno by tiež stálo za zváženie nabudúce situovať subjekt básne do prostredia niektorého z trnavských sídlisk a pouvažovať či pohrať sa s psychológiou subjektu a jej prípadnými zmenami vplyvom prostredia a aktivity mestského zastupiteľstva.

Ďalšou problematickou časťou tohto výroku je mylná predstava, že triedenie odpadu nič nezachrá­ni. Toto tvrdenie takisto nie je v najlepšom poriadku, je dobre známe, že 1 tona zberového papiera zachráni až 17 stromov, tiež, že ak sa vráti do sklárne 1 milión sklenených fliaš a pohárov, ušetrí sa pri výrobe nových výrobkov až 300 ton sklárskeho piesku, 1000 ton sódy, 60 ton vykurovacie­ho oleja, 0,76 mil. m³ zemného plynu a mnoho elektrickej energie, ďalej, že z recyklovaných PET fliaš sa vyrábajú odevy a aj to je známe, že recykláciou 1kg železného šrotu sa ušetrí 2 kg uhlia, 4 kg železnej rudy, 4 min. a 20 sek. práce. Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Preto jednoznač­ne platí, že triedenie odpadu môže prispieť k záchrane, resp., ako je uvedené zopár riadkov vyššie, úspore, napr. práce, zemného plynu, vykurovacieho oleja, železnej rudy a pod. Preto by bolo vhodné pôvodné stanovisko „Trápne triedenie odpadu ktoré nič nezachráni“ preformulovať napríklad nasledovne: „Precízne triedenie odpadu prispieva k šetreniu prírodných zdrojov“, alebo jednoducho takto „Recykláciou 1 kilogramu železného šrotu sa ušetrí 2 kilogramy uhlia, 4 kilogramy železnej rudy, 4 minúty a 20 sekúnd práce“.

Teraz sa pustím do druhého výroku, ktorý dokumentuje nezodpovedné správanie lyrického sub­jektu. Dôvod je prostý, ak niekto vhodí (použijem výraz Želinského) „humus“ do nádoby určenej pre plasty, znehodnotí tak celý jej obsah. Zároveň tak zmarí úsilie mnohých iných ľudí. Tu už sa dotýkame nielen ekologických zásad, ale aj tých morálnych a etických. Dodržiavanie kvality separovaného odpadu má veľký význam pre triedenie odpadu. Tiež je dôležité si uvedo­miť, že do kontajnerov nemusia patriť všetky druhy plastov, to závisí iba na danej obci a jej schopnosti recyklovať všetky druhy, alebo len niektoré (najčastejšie sú to PET fľaše). Preto navrhujem prehodnotiť aj toto stanovisko. Upravené by mohlo vyzerať napríklad takto: „Do kontajneru určeného na plast hodím vždy iba plasty, lebo pokiaľ je do zberných nádob umiestnený aj zmiešaný odpad, môže dôjsť k znehodnoteniu celého obsahu zberného vozu“.

Domnievam sa, že na záver, namiesto zbytočných rozbujnených rekapitulácií, postačí iba znovu uviesť obe sporné stanoviská po úprave.

Precízne triedenie odpadu prispieva k šetreniu prírodných zdrojov.

Do kontajneru určeného na plast hodím vždy iba plasty, lebo pokiaľ je do zberných nádob umiestnený aj zmiešaný odpad, môže dôjsť k znehodnoteniu celého obsahu zberného vozu.